Teória plasticity

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Teória plasticity skúma pretvorenosť (deformácie) a napätosť takých telies, pri ktorých zaťažovanie a odľahčovanie nevedie k vratným zmenám napätosti a pretvorenosti. Skúmané telesá zostávajú po úplnom odstránení účinkov zaťaženia úplne alebo aspoň čiastočne pretvorené (deformované), alebo v nich zostávajú zvyškové napätia. Pôsobenie síl má zvyčajne vyššiu intenzitu. Patrí do mechaniky kontinua tuhej fázy.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Kaiser J., Složka V., Dický J., Jurasov V.: Pružnosť a plasticita I. Alfa, Bratislava 1990.