Timokracia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Timokracia je forma vlády, v ktorej sú práva občanov odstupňované na základe veľkosti ich majetku.

V starovekých Aténach zaviedol timokratickú ústavu reformátor Solón v roku 594/593 pred Kr. Rozdelil obyvateľstvo Atiky na štyri majetkové vrstvy a na základe toho odstupňoval ich politické práva: prvé dve najmajetnejšie triedy mohli voliť a byť volení – mohli zastávať úrady, príslušníci tretej a štvrtej triedy mohli len voliť. Solónova reforma umožnila bohatým remeselníkom a obchodníkom získať väčšie politické práva, ktoré dovtedy mala predovšetkým rodová aristokracia, ktorá opierala svoju moc o vlastníctvo pôdy.

Podobnú ústavu zaviedol v Ríme v polovici 6. storočia pred Kr. šiesty rímsky kráľ Servius Tullius, ktorý rozdelil obyvateľstvo Ríma na šesť tried a každá trieda mala v ľudovom zhromaždení toľko hlasov, koľko stavala tzv. centúrií (stotín). Na základe tohto rozdelenia zriadil aj nový tzv. stotinový snem (comitia centuriata). Reformy Servia Tullia oslabili rodové zriadenie a posilnili moc bohatých obyvateľov Ríma.