Tolerančný patent
O podobnom zákone pre židov pozri Tolerančný patent (1782). O podobnom zákone pre slobodomurárov pozri Tolerančný patent (1785).Tolerančný patent je dokument zo dňa 13. októbra 1781[1], ktorým cisár Jozef II. vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Dôvodom bola najmä snaha podporiť hospodársky rozvoj krajiny využitím potenciálu aj stúpencov nekatolíckych náboženstiev. Týmto patentom sa prakticky skončila protireformácia v Habsburskej monarchii.
Stúpenci týchto vyznaní mohli vlastniť majetok, venovať sa remeslám, stať sa občanmi miest, získať akademické hodnosti a zastávať verejné funkcie. Na chrámy týchto vyznaní sa zo začiatku vzťahovali určité obmedzenia ako zákaz vchodov z hlavnej ulice alebo námestia ale tie boli čoskoro zrušené.[2] Avšak katolícke náboženstvo naďalej zostalo jediným verejným a štátnym náboženstvom.
Táto problematika bola upravená celou sériou patentov a nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie rozdielne pre rôzne krajiny monarchie. K patentu vznikol aj rad vykonávacích nariadení. Isté výnimky umožňujúce obmedzený výkon nekatolíckeho náboženstva v určitých miestach existovali už predtým (napr. v Sliezsku). Tolerančný patent sa nevzťahoval na Ašsko.
Patent bol platný od 13. a 27. októbra 1781 pre nemecké a české krajiny, od 25. októbra alebo 21. decembra 1781 pre Uhorsko, od 10. novembra 1781 pre Galíciu, od 12. novembra 1781 pre belgické provincie, od 30. mája 1782 pre Lombardsko. Medzi 6. novembrom a 9. decembrom 1781 začal platiť v Tirolsku.[3][4][5][6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ TRATTNER, Johann Thomas Edler von. Sammlung der k.k. landesfürstlichen Verordnung in Publico-Ecclesiasticis. Wien : Kaiserl. Königl. Hofbuchdruckern und Buchhändlern, 1782. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 432.
- ↑ „Ein rheinischer Rechtsgelehrter“: Für die Glaubenseinheit Tirols: Ein offenes deutsches Wort an das Tiroler Volk, Vereins-Buchdruckerei, 1861, S. V, 30, 88, 89, 92 (online-verzia)
- ↑ Wilhelm Engelander: Der Katholizismus und Protestantismus in Oesterreich, 1846, S. 88 (online-verzia)
- ↑ Karl Kuzmány (Hrsg.): Urkundenbuch zum österreichisch-evangelischen Kirchenrecht bzw. Praktische Theologie der evangelischen Kirche augsb. und helvet. Confession. Erster Band: Lehrbuch des Kirchenrechtes. Zweite Abtheilung: Urkundenbuch, Wilhelm Braumüller, Wien 1856, S. 140 (online-verzia)
- ↑ Albert Jäger: Kaiser Joseph der Zweite und Leopold der zweite: Reform und Gegenreform 1780-1792, Prandel & Ewald, 1867, S. 99 (online-verzia)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Frank, G. Toleranční patent císaře Josefa II. Vídeň, 1881
- Bednář, František. Toleranční patent, jeho vznik a význam. Praha, 1931
- Burian, Ilja - Melmuk, Jiří - Melmuková-Šašecí, Eva (ed.). Evangelíci v rané toleranční době. sešit 1-8. Praha: Oliva. 1995-1996
- Czegle, Imre. Samuel Szalay a maďarští reformovaní toleranční kazatelé. Praha: Synodní rada Českobratrské církve evangelické, 1985
- Čapek, Jan Blahoslav. Československá literatura toleranční 1781-1861. I., II., Praha 1933
- kolektiv. Toleranční sborník. Klasobraní z jubilejních slavností 1981. Praha: Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1984
- Medek, Zdeněk Jan. Na slunce a do mrazu (První čas josefínské náboženské tolerance v Čechách a na Moravě). Praha: Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1982
- Melmuková-Šašecí, Eva. Patent zvaný toleranční. Praha: Mladá fronta, edice Kolumbus, 1999