Transvestizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sicílsky muž oblečený ako španielska žena, vyfotografovaný Wilhelmom von Gloedenom koncom 19. storočia

Transvestizmus je obliekanie sa spôsobom tradične spájaným s opačným pohlavím.[1] V niektorých kultúrach sa transvestizmus praktizuje pre náboženské, tradičné alebo ceremoniálne dôvody.[2] Medzinárodná klasifikácia chorôb transvestizmus definuje ako obliekanie a nosenie šiat opačného pohlavia na prechodný čas na uspokojenie z dočasnej skúsenosti so zaradením k opačnému pohlaviu, ale bez túžby po stálej zmene pohlavia alebo zodpovedajúcich chirurgických výkonoch a bez sexuálneho vzrušenia sprevádzajúceho prezliekanie.[3] Je odlišovaný od transsexualizmu (túžbou byť opačným pohlavím)[1] a tiež od fetišistického transvestizmu.[4][5]

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Certifikát transvestitu z roku 1928. Transmužovi Gertovi Katterovi, ktorý bol jedným z Hirschfeldových pacientov, dovolil nosiť mužské oblečenie.[6]

Slovo transvestit vymyslel Magnus Hirschfeld v roku 1910 (pochádza z latinčinského trans-, „krížom, ponad“ a vestitus, „oblečený“) ako označenie sexuálneho záujmu o nosenie oblečenia opačného pohlavia.[7] Pochádzalo z jeho diela Die Transvestiten.[1] Slovo použil na opísanie ľudí čo sa zvykli dobrovoľne obliekať do oblečenia opačného pohlavia. Hirschfeldova skupina obsahovala mužov a ženy s heterosexuálnou, homosexuálnou, bisexuálnou a asexuálnou orientáciou.[8]

Sám Hirschfeld nebol s termínom spokojný: veril, že obliekanie je len vonkajší symbol zvolený na základe rôznych interných psychologických situácií.[7] Hirschfeld v skutočnosti pomohol ľuďom s prvými zmenami mien (mená v Nemecku museli a musia byť špecifické pre pohlavie) a vykonal prvú známu operáciu na zmenu pohlavia. Transvestiti u Hirschfelda teda neboli len transvestiti, ale v dnešnom pojatí rôzni ľudia transrodového spektra.[7]

Hirschfeld tiež spozoroval, že s transvestizmom sa často spájalo sexuálne vzrušenie.[7] V súčasnej terminológii sa tento jav občas nazýva fetišistický transvestizmus.[9] Hirschfeld taktiež jasne rozlišoval medzi transvestizmom ako vyjadrením nesexuálnych (transrodových) pocitov a sexuálneho (fetišistického) správania, aj keď to druhé obsahovalo obliekanie sa do oblečenia opačného pohlavia.[7]

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Od prvého použitia slovo prešlo viacerými zmenami významu a je stále používané v rôznych významoch. Dnes je termín „transvestite“ považovaný za zastaraný a hanlivý, termín cross-dresser je používaný ako vhodnejšia náhrada.[10][11][12] Toto je výsledkom to, že termín „transvestite“ bol historicky použitý na diagnostiku chorôb, vrátane mentálnych chorôb a transvestizmus bol považovaný za chorobu, ale termín „cross-dresser“ bol vymyslený transrodovou komunitou.[10][13] V niektorých prípadôch však môže byť termín „transvestite“ považovaný za vhodnejší pre použitie členmi transrodovej komunity miesto použitia členmi mimo tejto komunity a niektorí toto označenie opäť prisvojili.[14][15]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Príčina vzniku transvestizmu nebola identifikovaná. Vznik môže to byť v detstvo alebo adolescencii.[16] Podľa Encyclopædia Britannica je väčšina transvestitov muži aspoň čiastočne spôsobená úlohou módy v západnej kultúre. V strede až na konci 20. storočia v západnej kultúre už nosenie nohavíc a iného oblečenia, ktoré bolo kedysi považované za mužské nie je považované za deviantné.[1] Väčšina transvestitov sú heterosexuáli.[16]

Väčšina transvestitov z transvestizmu nemajú úzkosť.[1] Ak sa transvestizmus vyskytuje z erotických dôvodov počas doby aspoň šiestich mesiacov a súčasne osobe spôsobuje vážnu úzkosť alebo problémy v sociálnej, pracovnej alebo inej dôlezitej oblasti, je toto správanie v 5. verzii Diagnostickej a štatistickej príručky Americkej psychiatrickej spoločnosti považované za duševnú chorobu.[16] Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb je za transvestizmus považované „Obliekanie a nosenie šiat opačného pohlavia na prechodný čas na uspokojenie z dočasnej skúsenosti so zaradením k opačnému pohlaviu, ale bez túžby po stálej zmene pohlavia alebo zodpovedajúcich chirurgických výkonoch a bez sexuálneho vzrušenia sprevádzajúceho prezliekanie.“[4] Transvestizmus za účelom sexuálneho vzrušenia bol od transvestizmu oddelený počas 20. storočia.[1]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých kultúrach je transvestizmom praktizovaný pre náboženské, tradičné alebo ceremoniálne dôvody.

Napríklad v Indii sa niektorí (mužskí) vyznávači boha Krišna, hlavne v mestách Mathura a Vrindavan, obliekajú do ženských šiat, aby predstavovali Krišnovu spoločníčku Radhu. Považuje sa to za formu zbožnosti.[17] Neapolskí femminielli nosievajú svadobné šaty pri matrimonio dei femminielli (svatbe ženských mužov). Procesia ulicami má pravdepodobne pohanské korene.[18] [19]

Rituálny transvestizmus patrí do rituálov reverzu kde sú hodnoty obyčajného života dočasne zanechané.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Transvestism [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
  2. Eric H. Boehm; Historical Abstracts: Modern history abstracts, 1775-1914, Volume 50, Edition 3 - page: 723
  3. Medzinárodná klasifikácia chorôb
  4. a b Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online. Archivované 2021-08-09 z originálu.
  5. APA Dictionary of Psychology [online]. Amarican Psychological Association, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
  6. TAYLOR, Michael T.; TIMM, Annette; HERRN, Rainer. Not Straight from Germany: Sexual Publics and Sexual Citizenship Since Magnus Hirschfeld. [s.l.] : University of Michigan Press, 30 October 2017. Dostupné online. ISBN 978-0-472-13035-1. S. 44. (po anglicky)
  7. a b c d e Hirschfeld, Magnus: Die Transvestiten. Berlin 1910: Alfred Pulvermacher
    Hirschfeld, Magnus. (1910/1991). Transvestites: The erotic drive to cross dress. (M. A. Lombardi-Nash, Trans.) Buffalo, NY: Prometheus Books.
  8. Hirschfeld, Magnus. Geschlechtsverirrungen, 10th Ed. 1992, page 142 ff.
  9. AMERICAN PSYCHIATRIC ASSOCIATION. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders: DSM-5. Fifth. vyd. Arlington, Virginia : American Psychiatric Publishing, 2013. Dostupné online. ISBN 978-0-89042-555-8. S. 685–705.
  10. a b Safe Spaces: Making Schools and Communities Welcoming to LGBT Youth. [s.l.] : ABC-CLIO, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0313393686. S. 142.
  11. Transgender Communication Studies: Histories, Trends, and Trajectories. [s.l.] : Lexington Books, 2015. Dostupné online. ISBN 978-1498500067. S. 174.
  12. Empowerment Series: Introduction to Social Work and Social Welfare: Empowering People. [s.l.] : Cengage Learning, 2016. Dostupné online. ISBN 978-1305388338. S. 239.
  13. David A. Gerstner. Routledge International Encyclopedia of Queer Culture. [s.l.] : Routledge, 2006. Dostupné online. ISBN 0313393680. S. 568.
  14. Laura Castañeda. News and Sexuality: Media Portraits of Diversity. [s.l.] : Sage Publications, 2006. Dostupné online. ISBN 1412909996. S. 129.
  15. Sexuality and Gender for Mental Health Professionals: A Practical Guide. [s.l.] : Sage Publications, 2006. Dostupné online. ISBN 1446287165. S. 162.
  16. a b c Psychology Today [online]. psychologytoday.com, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
  17. Meet the crossdresser saints of UP. CNN-IBN. Retrieved 21 January 2013
  18. Il mondo del "femminiello", cultura e tradizione. TorreSette.news. Retrieved 21 January 2013
  19. a b GRAF, Fritz. transvestism, ritual. Parameter "periodikum" je povinný! (oxfordre.com). Dostupné online [cit. 2021-08-09].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Transvestism na anglickej Wikipédii.