Uherské Hradiště
| Uherské Hradiště | |||
| mesto | |||
 Kostol svätého Františka Xaverského
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Zlínsky (CZ072) | ||
| Okres (LAU 1) | Uherské Hradiště (CZ0722) | ||
| Obec s rozš. pôs. | Uherské Hradiště | ||
| Poverená obec | Uherské Hradiště | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Rieka | Morava | ||
| Nadmorská výška | 179 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°03′57″S 17°27′30″V / 49,065833°S 17,458333°V | ||
| Rozloha | 21,26 km² (2 126 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 25 266 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 188,43 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1257 | ||
| Starosta | Květoslav Tichavský | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 686 01 | ||
| Miestne časti | 7 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 21 | ||
| Katastrálne územie | 6 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0722 592005 | ||
| Adresa mestského úradu |
Městský úřad Uherské Hradiště Masarykovo nám. 19 686 70 Uherské Hradiště | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Uherské Hradiště | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.mesto-uh.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Uherské Hradiště (nem. Ungarisch Hradisch) je mesto na juhovýchode Česka, na Morave, v Zlínskom kraji. Leží pri rieke Morave. Má rozlohu 21,26 km² a približne 26 280 obyvateľov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto založil roku 1257 český kráľ Přemysl Otakar II. Oddávna je prirodzeným strediskom Slovácka – regiónu známeho svojráznym folklórom, hudbou, vínom, krojmi a ľudovými tradíciami. Historické centrum mesta je pamiatkovou rezerváciou.
Veľkomoravské obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť stredného toku Moravy bola kolískou Moravského kniežatstva, ktoré vzniklo koncom 8. storočia. Najstaršie stopy osídlenia sa však na území mesta objavujú už v paleolite a významná poloha na vetve Jantárovej cesty priťahovala kupcov i remeselníkov. V ranom stredoveku tak bola koncentrácia obyvateľstva v oblasti natoľko silná, že začali vznikať osady. Lokality na území dnešného Uherského Hradišťa, Starého Města a mestskej časti Sady tvorili aglomeráciu, ktorá bola jedným z centier Veľkej Moravy. Podľa archeologických nálezov v lokalite Rybárny bolo práve tu mocenské, duchovné, obchodné a remeselnícke centrum ríše. Dôležitou archeologickou lokalitou je Svatojiřský ostrov, pás od brodu Bumbalov po svahy Mařatického kopca a ostrov sv. Jiří (z 13. stor.). Na území mesta bolo lokalizovaných niekoľko valov (Bubalovský, Christinov, Zlechovský) a zvyškov opevnení z obdobia Veľkej Moravy až po neskorý stredovek.
Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
Novú etapu pre celú oblasť znamenalo založenie Nového mesta Přemyslom Otakarom II. v roku 1257, kedy bola na ostrove svätého Jiří postavená kaplnka, menšia pevnosť a vybudované opevnenie. Malo ochraňovať východnú hranicu kráľovstva a velehradský kláštor, podľa ktorého bol niekedy nazývaný aj Nový Velehrad. Už na konci 13. storočia sa objavuje názov Hradiště a pomenovanie Velehrad prešlo na novovzniknutú osadu pri velehradskom kláštore. Súčasný názov „Uherské Hradiště“ sa prvýkrát objavil v roku 1587 a vychádzal z polohy mesta pri uhorských hraniciach. Snahy o zmenu názvu na Slovácké Hradiště v 50. rokoch 20. stor. verejnosť neprijala. Najstaršími časťami mesta sú Masarykové (v minulosti do r. 1955 Hlavné námestie) a Mariánske námestie (bývalé Nám. Rudé armády), ktoré prepájala Prostredná ulica, na ktorej bola v roku 1296 postavená radnica, prestavaná koncom 15. a tiež 18. a 19. storočí. Súčasná, nová radnica bola postavená v 90. rokoch 19. storočia na Palackého námestí.
Mestom prechádzala zo severu na juh Jantárová a zo západu na východ tzv. Uhorská cesta. Cesta do Uhorska viedla cez obe námestia a pokračovala cez Vlársky priesmyk na Považie. Spočiatku drevené opevnenie bolo už v polovici 14. storočia nahradené kamenným a koncom 15. storočia aj s pevnosťou prebudované. Mesto bolo vo svojej histórii dobité iba pruskými vojakmi v roku 1742. Zo stavieb sa zachovala napríklad kaplnka svätej Alžbety, Františkánsky kláštor z roku 1490 a renesančný Dom u Slunce z roku 1578. Z 2. polovice 17. storočia pochádzajú Jezuitské budovy vrátane kostola svätého Františka Xaverského na Masarykovom námestí, baroková budova lekárne U zlaté koruny a z roku 1715 pochádza baroková kaplnka svätého Šebestiána.
Novovek[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodná obranná funkcia pevnosti bola zrušená v roku 1782 a o polstoročie neskôr začala expanzia mesta mimo pôvodných hradieb. Impulz rozvoju dala v roku 1842 výstavba železničnej trate z Viedne do Krakova, hoci zástupcovia mesta presadili jej trasu mimo vtedajšie územie Hradišťa. V máji 1848 bol položený základný kameň divadla a do konca storočia bola postavená tiež budova krajského súdu a väznice, nová radnica, budova gymnázia a justičný palác. V roku 1886 bola otvorená aj železničná trať z Brna do Púchova cez Vlársky priesmyk a v tom istom roku sa sem zo Zlína presťahoval Antonín Baťa, ktorý si v časti Rybárny založil obuvnícku živnosť. Rozvíjajúci sa podnik zasiahol požiar mesta v roku 1894, po ktorom sa spoločnosť presunula do nových priestorov v Zlíne.
Dňa 24. novembra 1918 vznikla v meste pod velením štábneho kapitána Ladislava Šimka prvá čisto slovenská vojenská jednotka, Pluk slovenskej slobody, ktorá sa na prelome rokov 1918 a 1919 podieľala na vojenských operáciách, ktorých cieľom bolo pripojiť východné Slovensko k novému štátu Česko-Slovensku.
V roku 1925 založil Ludvík Kirschner v Starom Měste továreň na mydlo, mazivo a laky, v roku 1937 bol v areáli nemocnice vybudovaný infekčný pavilón a do susedných Kunovic bola presunutá výroba lietadiel Avia. Napriek mnohým novým podnikom v meste sa v hospodárskej, politickej i kultúrnej oblasti stále viac presadzoval neďaleký Zlín, ktorý sa postupne stal centrom regiónu. Počas druhej svetovej vojny tu vznikla ilegálna organizácia Obrana národa, ktorá však bola zlikvidovaná gestapom. V rokoch 1938 až 1941 vzniklo niekoľko pokusov o vytvorenie Veľkého Slovenska pripojením Slovácka k Slovensku, ktoré však neboli úspešné. K oslobodeniu mesta došlo 30. apríla 1945 po urputných bojoch, pri ktorých bol zničený most z Hradišťa do Starého Města.
Po druhej svetovej vojne boli (s prestávkou) až do roku 1990 súčasťou Uherského Hradišťa aj Kunovice a Staré Město. Projekty rátali s oživením pozície mesta ako centra regiónu, v ktorom by žilo okolo 70 000 obyvateľov. Rozvíjal sa tu textilný, letecký a konzervárenský priemysel, bol vybudovaný zimný štadión, plavecký bazén, autobusové nástupište, tribúny na štadióne, plánovalo sa vybudovanie nových sídlisk a zavedenie trolejbusovej dopravy. V roku 1997 zasiahla mesto veľká povodeň, ktorá spôsobila veľké škody, no zároveň umožnila vzniknúť novým moderným budovám.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto je známe takisto vďaka každoročnému letnému filmovému festivalu Letní filmová škola (Letná filmová škola).
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uherské Hradiště
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherské Hradiště na českej Wikipédii.
| Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71) | ||
|
Babice • Bánov • Bílovice • Bojkovice • Boršice • Boršice u Blatnice • Břestek • Březolupy • Březová • Buchlovice • Bystřice pod Lopeníkem • Částkov • Dolní Němčí • Drslavice • Hluk • Horní Němčí • Hostějov • Hostětín • Hradčovice • Huštěnovice • Jalubí • Jankovice • Kněžpole • Komňa • Korytná • Kostelany nad Moravou • Košíky • Kudlovice • Kunovice • Lopeník • Medlovice • Mistřice • Modrá • Nedachlebice • Nedakonice • Nezdenice • Nivnice • Ořechov • Ostrožská Lhota • Ostrožská Nová Ves • Osvětimany • Pašovice • Pitín • Podolí • Polešovice • Popovice • Prakšice • Rudice • Salaš • Slavkov • Staré Hutě • Staré Město • Starý Hrozenkov • Strání • Stříbrnice • Stupava • Suchá Loz • Sušice • Svárov • Šumice • Topolná • Traplice • Tučapy • Tupesy • Uherské Hradiště • Uherský Brod • Uherský Ostroh • Újezdec • Vápenice • Vážany • Velehrad • Veletiny • Vlčnov • Vyškovec • Záhorovice • Zlámanec • Zlechov • Žítková | ||