Viliam Široký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viliam Široký
česko-slovenský komunistický politik
Viliam Široký
Narodenie31. máj 1902
Bratislava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie6. október 1971 (69 rokov)
Praha, ČSSR
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Viliam Široký
Široký (celkom vľavo, v bledom plášti) na návšteve Východného Nemecka.

Viliam Široký (* 31. máj 1902, Bratislava – † 6. október 1971, Praha) bol slovenský politik komunistickej strany, v rokoch 1953 – 1963 predseda československej vlády. Predstaviteľ centralistického a dogmatického krídla slovenskej politiky 50. rokov.

Používal pseudonymy Dlhý a Marek, ako aj krycie meno Pospíšil.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Ján Široký a matka Katarína, rod. Hrušovská. Základnú a meštiansku školu navštevoval v Bratislave. Pracovník železníc, neskôr funkcionár a pracovník najvyšších orgánov KSČ. Účastník protifašistického ilegálneho odboja. Pôsobil ako sekretár, inštruktor KV KSČ v Banskej Bystrici. Prispel k vypracovaniu Plánu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, ktorý predniesol na celoslovenskej konferencii KSČ v Banskej Bystrici (máj 1937). Zatknutý v Banskej Bystrici (3. júla 1941), keď sa mal po návrate z Moskvy spojiť s vedúcimi predstaviteľmi ilegálnej KSS. Začiatkom roku 1945 sa mu podarilo utiecť a prejsť blížiaci sa front k Červenej armáde.

Po návrate sa Viliam Široký stal jedným z najmocnejších mužov v KSČ a blízkym spolupracovníkom Klementa Gottwalda. Už 8. apríla 1945 sa stal členom dočasného Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. IX. zjazd KSČ, X. zjazd KSČ, XI. zjazd KSČ a XII. zjazd KSČ ho v tejto funkcii potvrdili.

V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady. Zasadal tu do roku 1946. Už koncom mája 1945 bol jedným z troch predstaviteľov slovenských komunistov, ktorí dorazili do Prahy na rokovania o povojnovej organizácii celoštátnej KSČ. V auguste 1945 sa potom zúčastnil Žilinskej konferencie KSS, kde sa začala formálna činnosť slovenskej komunistickej strany. Vo vystúpení pred delegátmi sa vyslovil za upevnenie štátnej jednoty Čechov a Slovákov, čím sa odchyľoval od vtedajších téz slovenských komunistov okolo Gustáva Husáka, ktorí od Slovenského národného povstania trvali na výraznejších právomociach slovenských orgánov. Žilinská konferencia zvolila Širokého za predsedu KSS (Karol Šmidke sa stal podpredsedom) a túto funkciu potom zastával trvale až do roku 1953 (podľa iného zdroja až do roku 1954 – aj preto, že funkcia bola v roku 1953 zrušená[1]).

Široký a generálny tajomník ÚV KSS Štefan Bašťovanský sa potom stali dvoma mužmi, ktorí rozhodovali o väčšine zásadných vecí súvisiacich s činnosťou KSS. Práve oni boli na IX. zjazde KSČ v roku 1949 ako jediní dvaja Slováci zvolení za členov Predsedníctva celoštátneho ÚV KSČ.

Po smrti K. Gottwalda sa stal predsedom československej vlády. Poslanec NZ a SNR, člen najvyšších orgánov NF a ZČSSP. Bol predstaviteľom obdobia kultu osobnosti a iniciátorom politických procesov na Slovensku, neskôr bol zo štátnych a straníckych funkcií odvolaný. V roku 1968 mu bolo pozastavené členstvo v KSČ, tesne pred smrťou v roku 1971 mu bolo obnovené. Prispieval do mnohých novín a časopisov, výbery článkov a prejavov vyšli knižne. Nositeľ vysokých komunistických vyznamenaní.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Najvyšší funkcionári KSČ - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]