Vlajka Indonézie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlajka Indonézie

Vlajka Indonézie pozostáva z dvoch vodorovných pruhov, červeného a bieleho. Červeno-biela vlajka viala už v rokoch 1293 – 1475 v madjapahitskom cisárstve. Jej farby boli podmienené ľahko dosiahnuteľným materiálom – bielou bavlnenou látkou a červeným farbivom získavaným z morských mäkkýšov. Spojujú v sebe taktiež párové pojmy nebo – zem, statočnosť – čistota, sloboda – spravodlivosť.

Vlajka sa v roku 1922 stala symbolom partizánov bojujúcich proti holandskej okupácii a v roku 1945, resp. 1949, bola prehlásená za vlajku národnú. Má rovnaké farby ako vlajka Monaka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]