Vysoká škola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vysoká škola je vzdelávacia a vedecká inštitúcia na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov. Slovenský zákon o vysokých školách ju definuje ako „vrcholnú vzdelávaciu, vedeckú a umeleckú ustanovizeň“. Môže sa deliť na fakulty.

Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl“.[1]

Dejiny vysokých škôl na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vysokých škôl na Slovensku

Vysoké školy v dejinách Slovenska:

Uhorsko[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko – štátne a verejné vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko – súkromné vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničné vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničné vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenska podľa právnych predpisov štátu ich sídla na základe udelenia oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Práva a povinnosti študentov zahraničných vysokých škôl nie sú upravené zákonom o vysokých školách, ale právnymi predpismi štátu ich sídla. O rovnocennosti získaného dokladu o vzdelaní s dokladmi o vzdelaní vydávaných na Slovensku (vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu) sa rozhoduje rovnako, ako v prípade dokladov o vzdelaní získaných štúdiom v zahraničí.

Do vzniku Trnavskej univerzity Slováci študovali v Prahe, Krakove, Viedni a Bologni. V 16. – 19. storočí Slováci študovali aj na protestantských nemeckých univerzitách.

Súčasná slovenská právna úprava vysokých škôl[upraviť | upraviť zdroj]

Majú výhradné právo udeľovať akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly. Patria medzi právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.

Študijné programy a tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných tzv. študijných programov, ktoré sa uskutočňujú v troch stupňoch:

Každá vysoká škola musí poskytovať aspoň 1. stupeň.

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2002, kedy nadobudol platnosť nový zákon o vysokých školách, sa rozlišujú:

  • univerzitné vysoké školy: vysoké školy poskytujúce študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa. Len tieto vysoké školy smú používať vo svojom názve slovo univerzita alebo odvodené slová.
  • neuniverzitné vysoké školy = odborné vysoké školy: ostatné vysoké školy (prevažne 1. stupeň)

Delenie 2[upraviť | upraviť zdroj]

  • Verejná vysoká škola: je verejnoprávna a samosprávna vysoká škola – inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Sem patrí zďaleka najviac vysokých škôl. Financované sú dotáciami zo štátneho rozpočtu a prípadnou podnikateľskou činnosťou.
  • Štátna vysoká škola: je každá vojenská, policajná alebo zdravotnícka vysoká škola. Prvé dve sú pritom štátne rozpočtové organizácie, posledná je štátna príspevková organizácia.
  • Súkromná vysoká škola: je vysoká škola – právnická osoba, zriadená so súhlasom vlády, v súkromnom vlastníctve, nefinancovaná z verejných zdrojov (s výnimkou prípadných výnimočných dotácií).

Orgány[upraviť | upraviť zdroj]

Orgány akademickej samosprávy (verejnej) vysokej školy:

Akademickú obec vysokej školy tvoria učitelia a výskumní pracovníci, študenti, a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy, aj ďalší zamestnanci vysokej školy.

Kvestor je najvyšším zamestnancom vysokej školy zabezpečujúcim hospodársky a administratívny chod školy.

Orgány akademickej samosprávy fakúlt sú rovnaké ako hore, ibaže namiesto rektora je dekan, vymenúvaný rektorom, namiesto prorektora je prodekan a namiesto kvestora je tajomník fakulty.

Orgánom (verejných) vysokých škôl vymenúvaným ministerstvom je trinásťčlenná Správna rada. Jej úlohou je „posilňovať väzbu verejnej vysokej školy v spoločnosti“. Reprezentuje na škole ministerstvo.

Poradným a kontrolným orgánom vlády pre vysoké školy a ich povoľovanie je dvadsaťjedenčlenná Akreditačná komisia.

Vysokoškolskí učitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách:

  • profesor (hosťujúci profesor) : vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
  • docent (hosťujúci docent): hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
  • odborný asistent: vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov
  • asistent: vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov
  • lektor: výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov

O udelenie titulu (najprv) „docent“ a (potom) „profesor“ sa môže uchádzať odborník, ktorý na vysokej škole patrične pôsobí a spĺňa určité kritériá.

Titul „profesor emeritus“ môže udeliť rektor za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor, a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]