Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)
| Vítězslav Novák | |
| český hudobný skladateľ, hudobný pedagóg a klavirista | |
 | |
| Narodenie | 5. december 1870 Kamenice nad Lipou, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 18. júl 1949 (78 rokov) Skuteč, Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  Vítězslav Novák |
Vítězslav Novák (* 5. december 1870, Kamenice nad Lipou[1] – † 18. júl 1949, Skuteč) bol český hudobný skladateľ, hudobný pedagóg a klavirista.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal z hudobne založenej rodiny, jeho mama hrávala na klavír, otec bol lekár a spieval v speváckom zbore. Po štúdiách na gymnáziu v Jindřichovom Hradci, ktoré po ňom bolo neskôr aj pomenované, študoval v Prahe právo na Karlovej univerzite a súčasne aj hudbu na Pražskom konzervatóriu u Antonína Dvořáka. Už počas štúdií na gymnáziu začal verejne vystupovať ako klavirista a štúdium práva nedokončil.
Jeho raná tvorba vychádzala z doznievajúceho romantizmu (najmä Antonín Dvořák, Robert Schumann a Johannes Brahms) a bola veľmi ovplyvnená najmä moravskou ľudovou hudbou, neskôr na začiatku 20. storočia na neho mali veľký vplyv vtedajšie moderné nové umelecké smery, napr. symbolizmus a impresionizmus. Jeho vrcholné tvorivé obdobie spadá do prvých dvoch dekád 20. storočia, druhé významnejšie tvorivé obdobie sa dostavilo v čase nacistickej okupácie za protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1945. Po výstupoch vo Vysokých Tatrách zložil symfonickú báseň V Tatrách, inšpirácia Tatrami sa prejavuje aj v jeho diele Pan.
V rokoch 1909 až 1941 pôsobil ako profesor skladby na Pražskom konzervatóriu, medzi jeho žiakov patrili, okrem skladateľov českých, aj niektorí významní slovenskí hudobní skladatelia.
Potom žil takmer trvalo vo východočeskej Skuteči, odkiaľ pochádzala jeho manželka a kam za ním často zachádzal Rafael Kubelík a kde tiež skončil svoju pozemskú púť. Po pohrebe a spopolnení boli jeho pozostatky uložené v bronzovej soche na pražskom Petříne.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Novákovo dielo je mnohostranné. Z prvého, ešte úplne romantického obdobia pochádzajú ouvertúry Korzár (1892) podľa Byrona a Maryša (1898) podľa bratov Mrštíkovcov, Klavírny koncert e moll (1895) a iné rané skladby. Z nich osobitne vynikajú Písničky na slova lidové poezie moravské pre spev a klavír (1897). Vplyv ľudových prvkov Novák zužitkoval predovšetkým v klavírnom kvintete a moll (1897), 1. sláčikovom kvartete G dur (1899) a vo veľmi populárnej Slováckej suite (1903). Pôvodne vznikla ako klavírne dielo, v tom istom roku bola inštrumentovaná.
Zvukovo impresionisticky pôsobivú skladbu predstavuje symfonická báseň V Tatrách (1902). Impresionizmus ovplyvnil aj rad jeho piesňových cyklov, ako sú Melancholie, Údolí nového království na slová Antonína Sovu, Erotikon (1912), Noční nálady, ďalej klavírny cyklus Písně zimních nocí, 2. sláčikový kvartet D dur, symfonické básne O věčné touze a Toman a lesní panna.
Okolo roku 1910 začalo vrcholné obdobie skladateľovej tvorby, kedy Novák svojimi skladbami najviac prispel k ďalšiemu vývoju českého hudobného myslenia. Do tejto súvislosti patria dve najvýznamnejšie Novákove skladby: fantázia pre sóla, zbor a orchester Bouře (1908-10) a klavírny cyklus Pan (1910), ktorý existuje aj v orchestrálnej podobe.
Pri príležitosti príchodu prezidenta T. G. Masaryka do Prahy v sobotu 21. decembra 1918 bola vykonaná jeho kantáta „Sláva Tobě Masaryku“.
Čo sa týka skladieb dramatických, postupne vznikli opery Zvíkovský rarášek, Karlštejn, Lucerna a Dědův odkaz. Na samej hranici polytonality sa pohybujú dve baletné pantomímy z 20. rokov Signorina Gioventù a Nikotina.
V neskorom období, tj. od 30. rokov, prevažuje u Nováka vybrúsená skladobná virtuozita nad pôvodnosťou invencie. Vznikli postupne veľké symfonické diela Podzimní symfonie a Jihočeská suita. Za dusných protektorátnych rokov vytvoril Novák symfonickú báseň pre orchester a organ De profundis (1941) a Svatováclavský triptych (1941). Po vojne vznikla posledná Novákova rozsiahla skladba Májová symfonie pre sóla, zmiešaný zbor a orchester.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- v roku 1928 mu Univerzita Komenského udelila titul "Doctor honoris causa" za oblasť hudby a pedagogiky[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Matričný záznam o narodení a krste
- ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-12]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Josef Hutter, Zdeněk Chalabala: České umění dramatické, Část II. – zpěvohra, Šolc a Šimáček, Praha, 1941, s. 268–282
- Jiří Šafařík: Dějiny hudby (III. díl), Ve Věrovanech: Jan Piszkiewicz, 2006, strana 198–200
- Československý hudební slovník osob a institucí II. (M–Ž), 1965, Státní hudební vydavatelství, Praha
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : II. díl : K–P. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 649 s. ISBN 80-7185-246-5. S. 468–469.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Stránky spoločnosti Vítězslava Nováka
- Portrét na stránkach Českého rozhlasu
- Heslo v encyklopédii Britannica
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vítězslav Novák na českej Wikipédii.