Výparník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Suchý zväzkový výparník z medených rúrok

Výparník je časť chladiacich zariadení, v ktorých chladivo odoberá teplo z okolia alebo z teplonosnej látky. Chladivo do výparníka vstupuje v stave sýtej kvapaliny alebo mokrej pary a odoberaním tepla sa ohrieva, čo má za následok jeho vyparovanie, resp. vysušovanie pár chladiva.

Typy výparníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Zaplavený kotlový výparník[upraviť | upraviť zdroj]

Zaplavený kotlový výparník sa konštrukčne podobá kotlovému kondenzátoru. Tvorí ho dutý uzavretý valec so sústavou rúrok vo vnútri. Rúrkami preteká ochladzovaná látka. Rúrky sú z vonkajšej strany omývané chladivom, ktoré sa po zohriatí odparuje. Hladinu chladiva reguluje regulačný plavákový ventil. Na výstupe pár chladiva býva namontovaný aj odlučovač kvapaliny, pretože pary chladiva so sebou môžu strhávať aj kvapôčky neodpareného chladiva. Odlúčené chladivo sa vracia späť do výparníka. Nevýhodou týchto výparníkov je, že potrebujú veľké množstvo chladiva.

Suchý výparník[upraviť | upraviť zdroj]

Suchý výparník je konštruovaný naopak. Chladivo prúdi a vyparuje sa vo vnútri rúrok. Z vonkajšej strany je privádzaná ochladzovaná látka. Suchý výparník môže byť konštruovaný ako kotlový, alebo zväzkový. Chladivo sa privádza do rúrok na najvyššom mieste a počas stekania sa ohrieva a odparuje.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • TOMÁŠEK, Jaroslav, a kol. Stroje. Pre 4. ročník SPŠS.. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1967. 450 s.