Worms (mesto v Nemecku)

	Worms
	mesto
	Pohľad na mesto
	Erb
	Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Porýnie-Falcko
Mesto bez okresu	Worms
Rieka	Rýn
Nadmorská výška	86 m n. m.
Súradnice	49°37′55″S 8°21′55″V / 49,63194°S 8,36528°V
Rozloha	108,73 km² (10 873 ha)
Obyvateľstvo	82 212 (31. 12. 2006)
Hustota	756,11 obyv./km²
Primátor	Michael Kissel (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	67547–67551
Tel. predvoľba	+49(0)6241, (0)6242, (0)6247
Kód	07 3 19 000
EČV	WO
	Poloha mesta Worms v rámci Nemecka
	Wikimedia Commons: Worms
	Webová stránka: www.worms.de
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Worms pozri Worms.

Súradnice: 49°37′55″S 8°21′55″V / 49,63194°S 8,36528°V

Worms (kelt.: Borbetomagus, latinsky: Civitas Vangonium, jidiš: Vermayze) je mesto na juhozápade Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Ide o jedno z najstarších nemeckých miest a jediné, ktoré je členom organizácie Most Ancient European Towns. Jeho meno má keltský pôvod: Borbetomagus znamená niečo ako „osada na vodnatom území“. To bolo časom prevedené do latinského názvu Vormatia, ktorý sa používa od 6. storočia. Rozloha mesta je asi 108,73 km² a žije tu okolo 82 212 obyvateľov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Miesto pre založenie tohto mesta si vybrali už Kelti a to predovšetkým kvôli výnimočne teplej a suchej klíme. Rôzne sídla tu boli už v predhistorickej dobe, predovšetkým bronzovej, tzv. Adlerbergkultur (Ernst Probst, 1996). V 5. storočí sa tu usadil germánsky kmeň Burgundov a v 7. storočí sa Worms stal sídlom biskupov, ich význam vzrástol v karolínskom období, keď získali významný vplyv na kráľovskom dvore. Karol Veľký si totiž Worms zvolil za svoje letné sídlo a vybudoval tu falc.
V rokoch 829-926 bol Worms snemovným mestom Východofranskej ríše a neskôr jedným zo snemovných miest Rímskej ríše. Krypta wormského dómu bola rodovým pohrebišťom cisárov sálskej dynastie a niektorých príslušníkov dynastie Štaufovcov. Roku 1049 tu bol za pápeža zvolený Lev IX.., pravdepodobne najvýznamnejší nemecký pápež stredoveku. Roku 1096 sa mestom prehnalo križiacke vojsko, smerujúce do Svätej zeme, a usporiadalo pogrom na miestnu veľkú židovskú komunitu, ktorej kamenná synagóga a rituálny kúpeľ mikve boli vybudované už v 11. storočí. V roku 1122 tu bol uzavretý wormský konkordát. Koncom 12. storočia udelil rímsky cisár Fridrich I. Wormsu početné mestské práva, čím sa stal ríšskym mestom. Od tej doby až do 16. storočia prebiehal mocenský zápas medzi mešťanstvom a biskupom. Worms sa stal významným mestom nemeckej reformácie, Martin Luther tu na sneme obhajoval svojich 95 téz reformácie pred cisárom Karlom V. a kniežatami. Worms sa zmenil na evanjelické mesto. Roku 1698 bolo mesto vyplienili francúzske vojská Ľudovíta XIV., potom už nedosiahlo význam, aký mávalo v stredoveku. V rokoch 1792-1814 mesto anektovalo Francúzsko a roku 1816 bolo pričlenené do Hesensko-Darmstadtska. V priebehu dvoch spojeneckých náletov 21. februára a 18. marca 1945 bolo 85 % stavieb mesta zrovnaných so zemou. Náletu padla za obeť podstatná časť slávneho dómu, ktorý bol znovu postavený počas 50. a 60. rokov 20. storočia. Vnútorné zariadenie bolo počas vojny sčasti uchránené, sčasti zrekonštruované. V 90. rokoch 20. storočia bola zrekonštruovaná aj židovská štvrť so synagógou a cintorín.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Moderný Worms je mestom vysokých škôl a turizmu, dôležitý je riečny prístav. Rovnako ako väčšina ostatných miest v Porýní je Worms priemyselným centrom, a to s tradíciou predovšetkým chemickou a metalurgickou, v meste a okolí sú aj drevospracujúce podniky, strojárske a optické. Dlhú tradíciu tu má aj vinárstvo, keďže víno sem priniesli už pred 2 000 rokmi Rimania. Miestna slávna odroda vína je Liebfrauenmilch, ktoré bolo podľa tradície vytlačené len z hrozien z viníc v okruhu chrámu Milostné Panny Márie (Liebfrauenkirche), len tam kam dosiahol tieň veže tohto kostola.

42 % obyvateľov je evanjelického vyznania, 31 % sú rímski katolíci. V posledných voľbách do mestského zastupiteľstva (2004) získala najviac kresiel CDU (21) nasledovaná SPD (19), SPD má však vďaka podpore koaličných partnerov momentálne trochu väčší vplyv a primátorom je jej člen Michael Kissel.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dóm sv. Petra, dvojchórová biskupská bazilika s piatimi vežami, postavená v románskom slohu a dokončená v období gotiky. Jedna z najvýznamnejších stavieb nemeckého stredoveku. V krypte sú hroby rímskych panovníkov sálskej dynastie a ich manželiek. Pri severnom múre se každoročne koná divadelný festival zobrazujúci scény z Pieseň o Nibelungoch, tzv. Nibelungen-Festspiele.
Dómske múzeum a dómska pokladnica sídlia v biskupskej rezidencii a zhromažďujú najvýznamnejšie pamiatky chrámového umenia.
Múzeum Nibelungov, moderné multimediálne múzeum venujúce sa germánskej mytológii.
Kostol sv. Pavla s kláštorom dominikánov
Kostol Panny Márie (Liebfrauenkirche)
Lutherov pomník, pripomína nemeckého reformátora, ktorý tu v roku 1521 na ríšskom sneme stál proti odporcom pevne za svojimi tézami a predniesol slávnu vetu: „Tu stojím a inak nemôžem...“
Dom umenia Heylshof, so zbierkami gotického a renesančného umenia. Najslávnejším dielom zbierky maľby je Rubensova Matka s dieťaťom.
Židovské múzeum s archívom, synagóga a rituálny kúpeľ mikve stoja v severovýchodnej časti mesta pri hradbe. Štvrť bývala známa ako Malý Jeruzalem. Ďalej za hradbami je bývalý židovský cintorín.