Zygmunt Florenty Wróblewski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zygmunt Florenty Wróblewski
poľský chemik a fyzik
Zygmunt Florenty Wróblewski
Narodenie28. október 1845
Hrodno, Bielorusko
Úmrtie16. apríl 1888 (42 rokov)
Krakov, Poľsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Zygmunt Florenty Wróblewski

Zygmunt Florenty Wróblewski (* 28. október 1845, Hrodno, Bielorusko – † 16. apríl 1888, Krakov, Poľsko) bol poľský chemik a fyzik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Hrodne, vtedy patriacom Rusku. Vyštudoval na univerzite v Kyjeve a po 6 ročnom exile pre spoluúčasť na januárovom povstaní (1863), študoval v Berlíne a Heidelbergu. Obhajoval doktoranskú dizertačnú prácu na Mníchovskej Univerzite v roku 1879 a stal sa asistentom profesora na Štrasburgskej univerzite. V 1880 sa stal členom Poľskej akadémie učenia (po poľsky: Polska Akademia Umiejętności).

Profesor Caillet na École normale supérieure v Paríži ho oboznámil o dôsledkoch kondenzácie plynov. Keď mu ponúkli funkciu predsedu fakulty fyziky na Uniwersytet Jagielloński odišiel do Krakova, kde začal študovať plyny a čoskoro začal spolupracovať s Karol Olszewski. 29. marca 1883 použili novú metódu pri kondenzovaní kyslíka, a 13. apríla toho istého roku aj dusíka.

V roku 1888 pri skúmaní fyzikálnych vlastností vodíka, prevrátil kerozínovu lampu a ťažko sa popálil. O niekoľko dňí neskôr umrel na následky popálenín v Krakovskej nemocnici. Karol Olszewski pokračoval na experimentoch s použitím vylepšeného kolíkového kaskádového prístroja a využitia oxidu uhličitého a vriaceho etylénu vo vákuu, tak ako vriaceho dusíka a vracieho vzduchu ako ochladzovacích produktov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]