Zástava
O iných významoch výrazu Zástava pozri Zástava (rozlišovacia stránka).
Zástava (nesprávne[1][2] alebo zastarano[3][4] [bohemizmus]: prápor) je obyčajne obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov pevne spojená klincami so zástavovou žrďou opatrenou ozdobným špicom, menej často je spojená so zástavovým stožiarom. Používa sa ako symbol istého spoločenstva (zástava spolku, vojenská zástava práporu, pluku a pod.).
Zástava v širšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]
Výraz zástava sa v širšom zmysle používa ako synonymum vexila, čiže zahŕňa okrem iného aj vlajku - pozri zástava (rozlišovacia stránka).
Zástava a koruhva[upraviť | upraviť zdroj]
Ak je zástava orientovaná zvislo a je spojená s priečnym rahnom, nazýva sa koruhva. Koruhva sa však často klasifikuje nie ako druh zástavy, ale ako samostatný typ vexila.
Zástava a vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Zástava sa od vlajky odlišuje najmä tým, že často ide o jedinečný kus, ktorý je nezastupiteľný. Pomer jej strán zástavy však nie je na rozdiel od vlajky záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ prápor. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 547.
- ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 809675243X. S. 266.
- ↑ Slová zástava, vlajka, prápor, štandarda ako termíny. Slovenská reč, 1949, roč. XIV, čís. 7-8, s. 262 – 263. Dostupné online [cit. 2023-01-24].
- ↑ prápor. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 423.