Ókeanos
Ókeanos alebo Okeanos (gr. Ókeanos, lat. Oceanus) je božstvo starogréckej mytológie, ktoré už nepredstavuje len personifikáciu prírodného živlu, ale predstavuje tento živel sám - je to nekonečná sladkovodná rieka, ktorá obteká celú Zem, napája nielen riečky, pramene, studne, ale aj slané moria. Okeanos bol Titán, syn Urana a Gaie. Tento Titán bol zobrazovaný na mozaikách s hornou polovicou tela ako svalnatý muž, s dlhou bradou a krabími klepetami na hlave. Dolná časť jeho tela bola zväčša zobrazovaná ako had.
Práve z Okeana a jeho ženy Tethydy pochádza všetko jestvujúce na Zemi.
Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]
.JPG)
Keď Kronos, najmladší z Titanov, zvrhol svojho otca Urána, a stal sa tak vládcom vesmíru, podľa Hésioda sa na útoku na Urána nezúčastnil žiadny z ostatných Titánov,[1] podľa mýtografa Apollodora však na Urána zaútočili všetci Titáni okrem Ókeana.[2] Proklos vo svojom komentári k Platónovmu Timaiovi cituje niekoľko riadkov básne (pravdepodobne orfickej), v ktorej nahnevaný Ókeanus nahlas uvažuje, či sa má pripojiť ku Kronovi a ostatným Titanom pri útoku na Urana. A podľa Prokla sa v skutočnosti útoku nezúčastnil.[3]
Ókeanos sa zrejme nepridal k Titanom ani v Titanomachii, veľkej vojne medzi Kronom a jeho druhmi Titanmi a Zeusom a jeho druhmi z Olympu o vládu nad kozmom. Po vojne, hoci Krona a ostatných Titanov uväznili, Ókeanos určite zostal na slobode.[4] U Hésióda posiela Ókeanos svoju dcéru Styx s deťmi Zelus (Závisť), Nike (Víťazstvo), Kratos (Moc) a Bia (Sila) bojovať na Diovej strane proti Titánom[5] a v Iliade Héra hovorí, že počas vojny bola poslaná k Ókeanovi a Téthys do bezpečia.[6]
Niekedy po vojne v Aischylovom diele Spútaný Prometheus navštívil Ókeanos svojho synovca, spútaného Promethea, ktorého Zeus potrestal za krádež ohňa.Ókeanos prichádza na okrídlenom žrebcovi a hovorí, že súcití s Prometheovým osudom a chce mu pomôcť, ak je to v jeho silách. Prometheus sa však Ókeanovi vysmieva a pýta sa ho: „Ako si nazbieral odvahu opustiť potok, ktorý nesie tvoje meno, a jaskyne so skalnými strechami, ktoré si sám vytvoril..."[7] Ókeanos radí Prométheovi, aby sa pokoril pred novým vládcom Zeusom, a tak sa vyhol zhoršeniu svojej situácie. Prométheus však odpovedá: „Závidím ti, lebo si unikol vine za to, že si sa odvážil podieľať sa so mnou na mojich problémoch."
Podľa Ferezika z Atén, keď Herakles cestoval v Héliovom zlatom pohári na ceste do Erytheie, aby priviedol Geryonov dobytok, Ókeanos poslal vysoké vlny, ktoré rozkolísali pohár, ale Herakles pohrozil, že ho strelí lukom, a tak v strachu prestal.[8]
Rodostrom[upraviť | upraviť zdroj]
Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Hésiodos, Teogónia 165–181.
- ↑ Apollodorus, 1.1.4.
- ↑ Gantz, S. 12, 28
- ↑ Hard, S. 37
- ↑ Hesiod, Teogónia 337–398.
- ↑ Homér, Iliada 14.200–204.
- ↑ Aeschylus (?), Prometheus Bound 301–303.
- ↑ Apollodorus 2.5.10
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ókeanos
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oceanus na anglickej Wikipédii.
| Prabohovia |  | |
|---|---|---|
| Olympskí bohovia | ||
| Hrdinovia | ||
| Bytosti | ||
| Ďalšie témy | ||