Ókeanos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ókeanos

Ókeanos alebo Okeanos (gr. Ókeanos, lat. Oceanus) je božstvo starogréckej mytológie, ktoré už nepredstavuje len personifikáciu prírodného živlu, ale predstavuje tento živel sám - je to nekonečná sladkovodná rieka, ktorá obteká celú Zem, napája nielen riečky, pramene, studne, ale aj slané moria. Okeanos bol Titán, syn Urana a Gaie. Tento Titán bol zobrazovaný na mozaikách s hornou polovicou tela ako svalnatý muž, s dlhou bradou a krabími klepetami na hlave. Dolná časť jeho tela bola zväčša zobrazovaná ako had.

Práve z Okeana a jeho ženy Tethydy pochádza všetko jestvujúce na Zemi.

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Chrlič s tvárou Ókeana, pôvodne z Treuchtlingenu v Bavorsku, teraz v Staatliche Antikensammlungen v Mníchove
Chrlič s tvárou Ókeana, pôvodne z Treuchtlingenu v Bavorsku, teraz v Staatliche Antikensammlungen v Mníchove

Keď Kronos, najmladší z Titanov, zvrhol svojho otca Urána, a stal sa tak vládcom vesmíru, podľa Hésioda sa na útoku na Urána nezúčastnil žiadny z ostatných Titánov,[1] podľa mýtografa Apollodora však na Urána zaútočili všetci Titáni okrem Ókeana.[2] Proklos vo svojom komentári k Platónovmu Timaiovi cituje niekoľko riadkov básne (pravdepodobne orfickej), v ktorej nahnevaný Ókeanus nahlas uvažuje, či sa má pripojiť ku Kronovi a ostatným Titanom pri útoku na Urana. A podľa Prokla sa v skutočnosti útoku nezúčastnil.[3]

Ókeanos vo fontáne di Trevi, Rím
Ókeanos vo fontáne di Trevi, Rím

Ókeanos sa zrejme nepridal k Titanom ani v Titanomachii, veľkej vojne medzi Kronom a jeho druhmi Titanmi a Zeusom a jeho druhmi z Olympu o vládu nad kozmom. Po vojne, hoci Krona a ostatných Titanov uväznili, Ókeanos určite zostal na slobode.[4] U Hésióda posiela Ókeanos svoju dcéru Styx s deťmi Zelus (Závisť), Nike (Víťazstvo), Kratos (Moc) a Bia (Sila) bojovať na Diovej strane proti Titánom[5] a v Iliade Héra hovorí, že počas vojny bola poslaná k Ókeanovi a Téthys do bezpečia.[6]

Niekedy po vojne v Aischylovom diele Spútaný Prometheus navštívil Ókeanos svojho synovca, spútaného Promethea, ktorého Zeus potrestal za krádež ohňa.Ókeanos prichádza na okrídlenom žrebcovi a hovorí, že súcití s Prometheovým osudom a chce mu pomôcť, ak je to v jeho silách. Prometheus sa však Ókeanovi vysmieva a pýta sa ho: „Ako si nazbieral odvahu opustiť potok, ktorý nesie tvoje meno, a jaskyne so skalnými strechami, ktoré si sám vytvoril..."[7] Ókeanos radí Prométheovi, aby sa pokoril pred novým vládcom Zeusom, a tak sa vyhol zhoršeniu svojej situácie. Prométheus však odpovedá: „Závidím ti, lebo si unikol vine za to, že si sa odvážil podieľať sa so mnou na mojich problémoch."

Podľa Ferezika z Atén, keď Herakles cestoval v Héliovom zlatom pohári na ceste do Erytheie, aby priviedol Geryonov dobytok, Ókeanos poslal vysoké vlny, ktoré rozkolísali pohár, ale Herakles pohrozil, že ho strelí lukom, a tak v strachu prestal.[8]

Rodostrom[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[9]

Uranos
Gaia
Pontos
Ókeanos
Téthys
Hyperión
Theia
Krios
Eurybia
Potamoi
Oceanidy
Hélios
Seléné
Éós
Astraios
Pallas
Perses
Kronos
Rheia
Koios
Foibé
Hestia
Héra
Hádes
Zeus
Léto
Asteria
Démétér
Poseidón
Iapetos
Klymené (alebo Ázia)
Mnémosyné
(Zeus)
Themis
Atlas
Menoitios
Prometeus
Epimétheus
Múzy
Hóry


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ókeanos

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oceanus na anglickej Wikipédii.