Čierny Váh (rieka)
| Čierny Váh | |
| rieka | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský, Žilinský |
| Okres | Poprad, Liptovský Mikuláš |
| Prameň | |
| - poloha | Kráľova hoľa, Nízke Tatry |
| - výška | 1 680 m |
| Ústie | Váh, sútok s Bielym Váhom |
| - poloha | Kráľova Lehota |
| - výška | 663 m |
| - súradnice | 49°01′08″S 19°48′32″V / 49,018908°S 19,808972°V |
| Dĺžka | 39 km |
| Povodie | 314,942 km² (31 494 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 4,05 m³/s |
| - maximálny | 64,10 m³/s |
| - minimálny | 0,730 m³/s |
| Rád toku | II. |
| Hydrologické poradie | 4-21-01-005,-025,-027 |
| Číslo recipienta | 4-21-01-13621,-13677,-13931 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierny Váh[1] je jednou z dvoch zdrojníc rieky Váh, nakoľko je dlhšia ako Biely Váh, zarátava sa do celkovej dĺžky Váhu. Meria 39 km a priemerná lesnatosť povodia dosahuje 80 %.
Čierny Váh pramení v Nízkych Tatrách na svahu Kráľovej hole (1 946,1 m n. m.) a z východu na západ preteká najdlhšou liptovskou dolinou, Čiernovážskou dolinou, ktorá zároveň oddeľuje Nízke Tatry na juhu a Kozie chrbty na severe.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Spoločne s ďalšími slovenskými riekami, Hnilcom a Hronom, pramení v masíve Kráľovej hole v kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Čierny Váh vzniká na severoseverozápadnom svahu Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 1 680 m n. m. Prameň sa nachádza v pásme kosodreviny, na hranici okresov Poprad a Brezno, a zároveň na katastrálnej hranici obcí Liptovská Teplička a Šumiac. V pramennej oblasti, v nadmorskej výške 1 370,3 m n. m. priberá svoj prvý prítok prameniaci na severnom svahu Kráľovej hole.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa steká najprv severovýchodným smerom, na východnom úpätí Prašivka (1 329,3 m n. m.) vytvára oblúk prehnutý na východ a na krátkom úseku pokračuje na sever. Potom veľkým oblúkom obteká masív Záturne (1 301,9 m n. m.), postupne sa stáča na severozápad až severoseverozápad a vteká do Teplickej kotliny, kde priberá významný Ždiarsky potok a z východu obteká Liptovskú Tepličku. Následne tečie znovu severozápadným smerom, nad sútokom so Šuňavským potokom sa ďalej stáča na západ a pri osade Čierny Váh priberá svoj najvýznamnejší prítok zľava, vodnatú Ipolticu. Vzápätí napája vodnú nádrž Čierny Váh s prečerpávacou vodnou nádržou a pri osade Svarín priberá Svarínku. Napokon vteká do výbežku Liptovskej kotliny, kde sa stáča na sever a východne od obce Kráľova Lehota sa spája s vodami Bieleho Váhu (663 m n. m.) a ďalej tečú ako Váh.[2]
Povodie Čierneho Váhu podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]
Čierny Váh
- Veľký Brunov Ľ
- Holičná Ľ
- Dzurová P
- Ždiarsky potok Ľ
- Čierna P
- Podpeklianka P
- Staníkov potok P
- Teplička Ľ
- Kolesársky potok Ľ
- Krahulčí potok P
- Soľanka Ľ
- Pstruhový potok Ľ
- Šuňavský potok P
- Konské P
- Hlboký potok P
- Benkovský potok Ľ
- Ipoltica Ľ
- Hromisko Ľ
- Snežná Ľ
- Driečna P
- Oravcová Ľ
- Široký potok P
- Medvedí potok P
- Dikula P
- Vápenica Ľ
- Mandiška Ľ
- Plevovský potok Ľ
- Vyšný Chmelinec Ľ
- Nižný Chmelinec Ľ
- Svarínka Ľ
- Sokolí potok P
- Milkovský potok Ľ
- Belinec Ľ
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny Váh (rieka)
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Rieka nad Svarínom -
Úsek medzi priehradou a Svarínom -
Úsek medzi priehradou a Svarínom -
Pod priehradným múrom -
Nad vtokom do vodnej nádrže -
Vtok rieky do vodnej nádrže
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.