Ľudovít Hudek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít Hudek
Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
13. december 1994 – 27. august 1996
Predchodca Ladislav Pittner Gustáv Krajči Nástupca
2. generálny prokurátor SR
V úrade
16. november 1994 – 13. december 1994
Predchodca Vojtech Bacho Michal Vaľo Nástupca
Biografické údaje
Narodenie30. máj 1948 (75 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaHZDS
Alma materPrávnicá fakulta Univerzity Komenského

Doc. JUDr. Ľudovít Hudek, CSc. (* 30. máj 1948, Bratislava) je advokát, podnikateľ, bývalý slovenský prokurátor a politik. Bol minister vnútra Slovenskej republiky v rokoch 1994 až 1996. Predtým v termíne od 16. novembra do 13. decembra 1994 bol generálnym prokurátorom až do nástupu na ministerský post.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1966 ukončil Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Rok potom pracoval v podniku Slovnaft Bratislava ako robotník. V rokoch 1967-1972 študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení základnej vojenskej služby začal v roku 1974 pracovať ako podnikový právnik. Od mája 1976 bol vedecko-pedagogickým pracovníkom na Fakulte vyšetrovania Vysokej školy ZNB v Bratislave. V rokoch 1977 až 1981 absolvoval externú vedeckú ašpirantúru na Právnickej fakulte UK. V  rokoch 1992 - 1994 pôsobil ako odborný poradca na sekcii vládnej legislatívy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a na Legislatívnom odbore Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa zaoberal najmä problematikou trestného a ústavného práva. Od júna 1994 bol komerčným právnikom.[1]

Počas jeho pôsobenia vo vedecko-pedagogickej činnosti a v legislatívnej práci sa venoval problematike ústavného systému, najmä organizácii a činnosti orgánov činných v trestnom konaní a zdokonaleniu legislatívneho procesu. Je autorom viacerých vedeckých prác, publikácií a článkov.[2]

V auguste 1994 bol menovaný stranou HZDS do NR SR.[3] V novembri 1994 ho prezident SR vymenoval za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.[1] V decembri 1994 bol navrhnutý[4] a následne vymenovaný za ministra vnútra SR.[5] V súvislosti s vymenovaním za ministra Hudek podal demisiu na jeho funkciu generálneho prokurátora.[4] Vo funkcii zotrval do augusta 1996[6], kedy bol odvolaný po zverejnení jeho telefonátu so šéfom SIS Ivanom Lexom, na základe ktorého mal zasahovať do práce polície v prípade únosu Michala Kováča mladšieho.[7]

Po odchode z funkcie ministra krátko pôsobil vo VÚB banke vo funkcii generálneho riaditeľa Divízie bezpečnosti a ochrany VÚB. Následne pôsobil v predstavenstve tejto bankovej inštitúcie.[8] Do júla 2004 bol členom predsedníctva futbalového ŠK Slovan Bratislava.[9] Takisto podnikal s nehnuteľnosťami v Bratislave.[10]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je ženatý s advokátkou Danielou Hudekovou[11], má dve deti.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b TASR. Nová vláda Slovenskej Republiky. Pravda (Bratislava: Pravda), 1994-12-14, s. 3. Dostupné online [cit. 2022-12-30].
  2. ↑ a b Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 3. novembra 1994 k návrhu Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, 1994-11-03, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Kandidátske listiny politických strán a hnutí, ktoré by sa mali podľa posledného sociologického výskumu Metodicko výskumného kabinetu Slovenského rozhlasu dostať do NR SR. SME (Bratislava: SME), 1994-08-06, roč. 2, čís. 182, s. 12. Dostupné online [cit. 2022-12-30].
  4. ↑ a b TASR. Návrh zloženia novej vlády. Hospodárske noviny (Bratislava: Hospodárske noviny), 1994-12-13, roč. 2, čís. 239, s. 1-2. Dostupné online [cit. 2022-12-30].
  5. ↑ Vláda Vladimíra Mečiara, ktorú prezident republiky vymenoval 13.12.1994. SME (Bratislava: vtedy.tasr.sk), 1994-12-14, roč. 2, čís. 289, s. 5. Dostupné online [cit. 2022-12-30].
  6. ↑ TASR. Prezidentka Z. Čaputová prijala demisiu Pellegriniho vlády [online]. Bratislava: TASR, 2020-03-20, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
  7. ↑ JUHÁSZOVÁ, Viera. Barbakan je zabarikádovaný, v priekope začali kopať [online]. Bratislava: Petit Press, 2011-05-17, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
  8. ↑ SME.sk. Exminister vnútra Hudek si stavia v 30-miliónovom sídle umelý potôčik. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-08-13. Dostupné online [cit. 2022-12-30]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
  10. ↑ LEŠKO, Marián. Mečiar Kováča čítať nechce [online]. Bratislava: Petit Press, 2011-01-08, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
  11. ↑ TOMÁŠ SZMRECSÁNYI. Exminister vnútra Hudek sa venuje futbalu [online]. Bratislava: Petit Press, 2004-02-16, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľudovít_Hudek&oldid=7761922“