Škuner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dvojsťažňový rybársky škuner
rahnovie škunera:
1) Bowsprit
2) Jib, followed by fore stay-sail
3) (fore)gaff top-sail
4) Foresail
5) Main-gaff-topsail
6) [[ hlavná plachta]]
7) End of boom

Škuner je typ plachetnice.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Korene škunera siahajú do konca 18. storočia. Vyvinuli ju pre špecifické podmienky severoamerického pobrežia, ktoré je charakteristické veľkou členitosťou, nízkou hĺbkou a nestálymi vetrami. Pre výborne plavebné a manévrovacie schopnosti spolu s nenáročnou obsluhou sa však rýchlo rozšírila aj do zvyšku sveta. Vyrábaná bola (a stále je) v rôznych veľkostiach, pričom charakteristické je práve jej oplachtenie, ktoré začali postupne využívať aj iní výrobcovia (škunerová briga, škunerový bark atď.) Pôvodný škuner nemal žiadne rahnové plachty (prichytené priečne na sťažeň), využíval výlučne systém tzv. "latinskej plachty", čiže sústavu stehových plachiet, kombinovanú s vratiplachtami. Časom toto pravidlo občas porušovali, no prevaha stehoviek spolu so štíhlym trupom lode a spravidla dvoma sťažňami ostáva pre škuner stále charakteristická. Popularita lode ju z pôvodne obchodných účelov posunula aj do iných oblastí moreplavby.

Využitia[upraviť | upraviť zdroj]

Z napoleonských vojen poznáme silne ozbrojené škunery na ochranu pobrežia, zatiaľ, čo koncom 19. storočia môžeme vidieť až sedemsťažňové škunery, určené na diaľkový obchod. Dnes využíva princíp škuneru najmä nespočetné množstvo športových aj výletných jácht.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škuner
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Škuner