Špeciálna pedagogika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Špeciálna pedagogika je veda, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním postihnutých a ohrozených detí, mládeže a dospelých. Je súčasťou širšieho vedného celku defektológie a býva označovaná aj pojmami defektologická špeciálna pedagogika liečebná pedagogika, nápravná pedagogika, ortopedagogika, pedagogika hendikepovaných detí a pod.

V širšom zmysle ide v podstate (vzhľadom na pedagogiku všeobecnú) o každú pedagogiku, špeciálne zameranú podľa veku alebo predmetu. (Napr. pedagogika predškolského veku, pedagogika školského veku, pedagogika dospelých, hudobná pedagogika, vojenská pedagogika a pod.)

Cieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom špeciálnej pedagogiky je výchova a vzdelávanie postihnutých/narušených jednotlivcov do tej miery, aby boli pripravení v ďalšom živote samostatne fungovať.

Metódy[upraviť | upraviť zdroj]

  • kompenzácia - náhradná výkonnosť iných funkcií
  • korekcia - zmiernenie následkov
  • rehabilitácia - zameriava sa na porušené sociálne vzťahy
  • reedukácia - opakovaná výchova, súhrn špeciálnych pedagogických postupov, ktorými sa zlepšuje alebo zdokonaľuje výkon v postihnutej oblasti

Disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]

Stupne socializácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1. stupeň - integrácia - úplne zapojenie postihnutého jedinca, je nezávislý a samostatný
  • 2. stupeň - adaptácia - prispôsobenie za určitých okolnosti (nie je samostatný)
  • 3. stupeň - utilita - sociálna upotrebiteľnosť; za pomoci iných urobí prácu
  • 4. stupeň - inferiorita - neschopnosť zaradenia do pracovného zaradenia tzv. "nepoužiteľný"

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.