Žen-cung

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žen-cung
cisár dynastie Sung
Žen-cung
Žen-cung, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaSung
Panovanie24. marec 102230. apríl 1063
PredchodcaČen-cung
NástupcaJing-cung
Biografické údaje
Pôvodné menoČao Šou-i (čín. 趙受益)
Čao Čen (čín. 趙禎, od 1018)
Narodenie30. máj 1010
Úmrtie30. apríl 1063 (52 rokov)
Rodina
Manželka
cisárovná Kuo
cisárovná Cchao
Potomstvo
Čao Fang, knieža z Jang
Čao Sin, knieža z Jung
Čao Si, knieža z Čchiao
a trinásť dcér
OtecČen-cung
Matkacisárovná Li
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŽen-cung
(multimediálne súbory na commons)

Žen-cung (čín. 仁宗 – Žen-cung; * 30. máj 1010 – † 30. apríl 1063), vlastným menom Čao Čen (čín. 趙禎Zhào Zhēn) bol štvrtý cisár čínskej dynastie Sung v rokoch 1022–1063. Bol synom a nástupcom cisára Čen-cunga.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Za vlády Žen-cunga dosiahla dynastia Sung maxima moci a vplyvu, z ktorého potom už len klesala. Zahraničná politika cisára bola mierumilovná, počas dlhého obdobia bez vojen sila sungských armád poklesla. Tangutský štát Západná Sia toho využil k drobným útokom pozdĺž hraníc. Keď Žen-cung nastúpil, posilnil ozbrojené sily. Pokoj na hraniciach zaisťovalo pravidelné platenie tribútu ríši Liao, protivníkovi Tangutov. Cisár významne zvýšil dane, roľníci za jeho vlády žili v stave trvalej chudoby. To nakoniec vyvolalo vzbury a povstanie po celej krajine aj rozpory vo vnútri vlády.

Žen-cung zomrel roku 1063 bez dediča, pretože jeho synovia zomreli v detstve. Posmrtne obdržal chrámové meno Žen-cung, „Láskavý predok“. Na trón po ňom nastúpil synovec Jing-cung, ktorého adoptoval a roku 1062 menoval následníkom trónu.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Hodnosti cisárovnej sa postupne dočkali dve manželky Čen-cunga, cisárovná Kuo (1012–1035) a cisárovná Cchao (1016–1079). Ďalšie dve manželky obdržali hodnosť cisárovnej posmrtne. Navyše mal cisár ešte dvanásť žien.[1]

Čen-cungove manželky mu dali troch synov, žiadny neprežil tretí rok života,[2] a trinásť dcér, deväť z nich zomrelo v detstve:[1]

  • Čao Fang, knieža z Jang;
  • Čao Sin, knieža z Jung;
  • Čao Si, knieža z Čchiao;
  • princezná Sü;
  • princezná Teng;
  • princezná Čen;
  • princezná Čchu;
  • princezná Šang;
  • princezná Lu;
  • princezná Tchang;
  • princezná Čchen;
  • princezná Čchin-lu-sien-mu-ming-i;
  • princezná Kun;
  • princezná Jen-šu;
  • princezná Jü.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MCGRATH, Michael; COLLEGE, Adrian. The Reigns of Jen-tsung (1022–1063) and Ying-tsung (1063–1067). Ed. Twitchett, Denis; Smith, Paul Jakov. 1. vyd. Cambridge, New York, Melbourne, Madrid, Cape Town, Singapore, Sao Paulo, Delhi : Cambridge University Press. (The Cambridge History of China, Vol. 5 Part One: The Sung China and Its Precursors, 907-1279 AD.) [Ďalej len McGrath, College]. ISBN 0-521-81248-8, 978-0521812481. S. 279–346, na s. 334. (anglicky)
  2. McGrath, College, s. 335.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žen-cung

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žen-cung na českej Wikipédii.