Židovská brigáda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Židovská brigáda (hebr. הבריגדה היהודית‎) bolo vojenské zoskupenie pôsobiace v rámci armády Spojeného kráľovstva, ktoré na strane Spojencov bojovalo v priebehu druhej svetovej vojny v Európe. Hoci brigáda bola vytvorená až v roku 1944, časť vojenského personálu mala za sebou boje proti silám Osi v Grécku, na Strednom východe a v Afrike. Do britskej armády sa dobrovoľne prihlásilo viac ako 30 000 palestínskych Židov, 734 ich počas vojny padlo.

Židovská brigáda aj jej predchodca, Palestínsky regiment boli vytvorené prevažne zo Židov z Blízkeho východu. V brigáde ale slúžili aj nežidovskí vojaci. Mnohí z nich boli utečenci z krajín Európy okupovaných silami Osi alebo s nimi sympatizujúcimi. Kontingenty dobrovoľníkov poskytli aj krajiny Commonwealthu a niektoré ďalšie západné demokracie.

Pozadie vzniku brigády[upraviť | upraviť zdroj]

Rozpad Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne a jej nahradenie francúzskou a britskou mocou na Strednom východe mal za následok obnovenie sionistickej snahy o vytvorenie židovského štátu v Palestíne. Balfourova deklarácia z roku 1917 sa stala prvým oficiálnym dokumentom schvaľujúcim tieto snahy a poskytla nové impulzy pre židovskú imigráciu do Palestíny známu ako tretia alija. Počas 20. a 30. rokov 20. storočia vzrástla židovská populácia v Palestíne na 400 000 ľudí. 17. mája 1939 vydala vláda Nevilla Chamberlaina MacDonaldovu bielu knihu, ktorá sa od idei rozdelenia Palestíny odvrátila. Zo štátnického hľadiska bola Biela kniha pragmatickým gestom majúcim si v čase nástupu nacizmu zaistiť podporu arabského obyvateľstva na Blízkom východe (Biela kniha okrem iného sľubovala založenie samostatného palestínskeho štátu do piatich rokov).[1]. David Ben Gurion na začiatku druhej svetovej vojny prehlásil: "Budeme bojovať s Bielou knihou ako by žiadna vojna nebola a bojovať vo vojne ako by Biela kniha neexistovala." [2].

Prezident Svetovej sionistickej organizácie Chajim Weizmann ponúkol britskej vláde plnú spoluprácu židovského spoločenstva v britskej Palestíne a pokúsil sa dohodnúť vznik samostatnej židovskej bojovej jednotky v rámci britskej armády. Jeho žiadosť bola zamietnutá, ale mnoho palestínskych Židov vstúpilo do britskej armády. 15 palestínskych židovských práporov sa v rámci britskej armády zúčastnilo bojov v Grécku v roku 1941.

Palestínsky regiment[upraviť | upraviť zdroj]

Navzdory britskému úsiliu vytvoriť Palestínsky regiment tak, aby v ňom boli Židia a Arabi zastúpení napol, sa Židov prihlásilo trikrát viac ako Arabov.[2] Vďaka tomu vznikli 6. augusta 1942 tri palestínske židovské prápory a jeden palestínsky arabský prápor. Regiment bol zapojený hlavne do strážnej služby v Egypte a severnej Afrike. Vytvorením Palestínskeho regimentu sa Briti snažili podkopávať úsilie veľkého jeruzalemského muftího Amína al-Husajního, ktorý podporoval sily Osi.

Vznik Židovskej brigády[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvých správach o nacistických zverstvách poslal britský premiér Winston Churchill telegram americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi s odporúčaním, že "Židia... majú zo všetkých rás najväčšie právo postaviť sa Nemcom ako výrazná skupina." Roosevelt odpovedal: "Nevidím žiadne námietky..."[2]

3. júla 1944 vydala britská vláda súhlas so zriadením Židovskej brigády pod velením vybratých židovských a nežidovských dôstojníkov. 20. septembra 1944 v oficiálnom komuniké oznámilo britské ministerstvo vojny vytvorenie židovskej brigády ako súčasti britskej armády. Sionistická vlajka bola formálne schválená ako štandarda brigády. Tá bola tvorená 5000 dobrovoľníkmi z Palestíny organizovaných do troch peších práporov a niekoľkých pomocných jednotiek.

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chulijot

Pod velením brigádneho generála Ernesta Franka Benjamina bojovala Židovská brigáda proti wehrmachtu v Taliansku od marca 1945 do konca vojny v máji 1945, vrátane oslobodenia Ríma. Jej zástupcovia sa zúčastnili audiencie u pápeža v rámci delegácie Spojencov. Brigáda bola umiestnená v Tarvisiu blízko hraníc Talianska s Rakúskom a Juhosláviou, čo hralo dôležitú úlohu pri úsilí Brichy o organizáciu pomoci európskym Židom na ceste do Palestíny.

Prvé bojové nasadenie sa konalo v marci 1945, keď príslušníci roty B 3. práporu a čaty D Židovskej brigády zaútočili na La Giorgettu bránenú príslušníkmi wehrmachtu. Základňu dobyli po celodennom boji.[3]. Ďalšie bojové nasadenie sa konalo 10. apríla, keď sa dva prápory Židovskej brigády prebojovali spoločne s poľskými zbormi cez rieku Senio a obsadili predom určené ciele. 12. apríla desať zborov Židovskej brigády dobylo postavenie nemeckej armády na hore Ghebbio.[4]

19. apríla sa príslušníci brigády dostali až na predmestie Bologne, keď bolo vrchným velením britskej armády nariadené držať príslušníkov Židovskej brigády mimo boja. Dôvodom bolo udržať krehký zmier medzi britskou vládou a Židovskou agentúrou, ktorý by zrejme skončil, keby sa ukázalo, že sú mladí Židia posielaní na smrť. Svoje vyradenie z ďalších bojov ale príslušníci brigády brali ako urážku túžby "hnať tých bastardov až do Nemecka".[5]

2. mája 1945 nemecké vojská v Taliansku kapitulovali.

Počas júla 1945 sa príslušníci brigády začali dozvedať podrobnosti o osude židovského obyvateľstva na Nemcami okupovaných územiach, o ich systematickej likvidácii a zverstvách páchaných Nemcami. Niektorí príslušníci Židovskej brigády začali zhromažďovať informácie o príslušníkoch SS a Wehrmachtu, ktorí sa na zločinoch podieľali a pripravovať ich likvidáciu.

Židovská brigáda a alija[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo sa ukončila činnosť chulijot, zamerali sa príslušníci brigády podľa rozkazu európskeho velenia Hagany na transporty židovských utečencov do Palestíny. Spojenci síce, po mnohých pogromov v Poľsku a na Ukrajine, upustili od repatriácií utečencov späť do ich vlastí, ale zároveň sa snažili čo najviac obmedziť imigráciu do Palestíny.

V júli 1945 sa brigáda presunula do Belgicka a Holandska.

Prostredníctvom poloilegálnych či ilegálnych transportov prevážali príslušníci Židovskej brigády Židov, ktorí prežili, do prístavov v Taliansku či vo Francúzsku, odkiaľ boli na lodiach zaistených Haganou prepravovaní do Palestíny. Okrem toho sa príslušníci brigád zaoberali krádežami výzbroje a výstroja zo spojeneckých skladov. Túto výzbroj a výstroj potom za pomocí kuriérov Hagany pašovali do Palestíny. Zbrane neskôr slúžili pre odboj proti britským mandátnym jednotkám v Palestíne a po vyhlásení nezávislosti aj v boji proti arabským inváznym jednotkám počas Vojny za nezávislosť.

Židovská brigáda bola rozpustená v lete roku 1946. Časť členov Židovskej brigády sa po jej rozpustení stala príslušníkmi izraelskej armády.

Niektorí dôležití členovia Židovskej brigády[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ BLUM, Howard. Brigáda. Praha : BB art, 2003. ISBN 80-7257-956-8. S. 14. [Ďalej len: Brigáda.]
  2. ↑ a b c Brigáda. S. 15
  3. ↑ Brigáda. S. 96 – 102
  4. ↑ Brigáda. S. 134 – 137
  5. ↑ Brigáda. S. 137 – 138
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská brigáda na českej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Židovská_brigáda&oldid=7804224“