Oinomaos (syn Area)
Oinomaos alebo Oinomáos (starogr. Οἰνόμαος – Oinomaos) je v gréckej mytológii syn boha Area a jeho milenky Harpiny[1][2] alebo v inej verzii Asteropy.[3][4] Bol kráľ élidskej Pisy.[5] Podľa antického autora Pausania Alxión bol otec Oinomaa, kráľa Pisy.[6]
Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru Hippodameiu, o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,[3][7] a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.[5]
Do Élidy potom prišiel Tantalov syn Pelops a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny Area, nemôže prekonať.[5] Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha Poseidóna[8] a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja Myrtila, aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.[9] Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.[5]
Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred Apolónovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.[10] Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami Alfeiom a Kladeom založil olympijské hry (podľa inej verzie hry založil Herakles).[11]
Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.[11][12]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6.
- ↑ a b Hyginus, Fabulae 84.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,6.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 340.
- ↑ Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 364-366.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.