Post-punk
| Post-punk | |
| Pôvod v štýloch | Punk rock, Glam rock, Krautrock, Dub, Funk, Reggae, Avantgarda, Experimentálna hudba, World music |
|---|---|
| Kultúrne pozadie | 70. roky USA, Spojené kráľovstvo a Austrália |
| Typické nástroje | Gitara - Basgitara - Bicie - Syntezátor - Bicí automat. |
| Všeobecná popularita | Mierna v 70. rokoch, vysoká v prvej polovici 80. rokov, úpadok v 90. rokoch, veľký nárast na za čiatku 21. storočia |
| Odvodené štýly | Alternatívny rock - Dark Wave - Gotický rock - Death rock - Shoegazing - Indie rock - Post-punk revival - Industrial - Dance-punk |
Post-punk je subžánrom rockovej hudby s koreňmi v druhej polovici 70. rokov, nadväzujúci na punk rockovú explóziu prvej polovice 70. rokov. Post-punk hudobne vychádza z punk rocku, ale je hudobne komplexnejší, introvertnejší, experimentálnejší a intelektuálnejší. Post-punk položil základy alternatívneho rocku. Často využíva prvky krautrocku (využite syntetizátorov, dub music, amerického funky či dokonca disca.
Post-punk si našiel miesto na scéne najmä v 80. rokoch a viedol k rozvoju štýlov ako gotický rock, alternatívny rock a industriálny rock.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Termín post-punk bol po prvý raz použitý v roku 1977 časopisom Sounds na opis hudby Siouxsie & the Banshees. V roku 1980 ho použil britský hudobný kritik Greil Marcus v spojení "britská post-punková avantgarda v časopise Rolling Stone a to v súvislosti s článkami o skupinách Gang Of Four, The Raincoasts a Essential Logic. Štýl vtedy opísal ako "iskrivý napätím, sarkastickým humorom a zmyslom pre paradox, priamočiarosť a otvorenosť v priamej opozícii a odmietnutie súčasnej produkcie pop-music".