Rieka svätého Vavrinca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rieka svätého Vavrinca na mape
Tisíc ostrovov na Rieke svätého Vavrinca
Rieka svätého Vavrinca v zime pred ústím do Zálivu svätého Vavrinca

Rieka svätého Vavrinca (angl. Saint Lawrence River, franc. Fleuve Saint-Laurent) je mohutná severoamerická rieka spájajúca Veľké kanadské jazerá s Atlantickým oceánom.

Rieka svätého Vavrinca v užšom slova zmysle nemá klasický prameň, ale vyteká pri meste Kingston z Ontárijského jazera, posledného zo sústavy Veľkých kanadských jazier. Spočiatku, na krátkom, asi 150 kilometrovom úseku tvorí prirodzenú hranicu medzi Kanadou a USA. V tejto oblasti je rieka posiata mnohými ostrovmi, aj preto sa tento úsek nazýva Tisíc ostrovov. Rieka svätého Vavrinca preteká cez najväčšie mestá kanadskej provincie Quebec Montreal a Quebec a po 1 197 km sa vlieva do Zálivu svätého Vavrinca. Hranice ústia rieky do zálivu sú veľmi postupné a neurčité. Ústie Rieky svätého Vavrinca sa považuje za najväčšie ústie rieky do mora na svete.

Rieka svätého Vavrinca v širšom slova zmysle je chápaná aj ako sústava riek navzájom prepojených Veľkými kanadskými jazerami. Pri takomto chápaní sa za prameň rieky najčastejšie považuje prameň rieky North River v americkom štáte Minnesota. Postupne sa menia mená toku nasledovne: Saint Louis River, Horné jazero, Saint Marys River, Hurónske jazero, Saint Clair River, jazero Saint Clair, Detroit River, Erijské jazero, rieka Niagara, Ontárijské jazero a Rieka svätého Vavrinca. Pri takomto chápaní má rieka dĺžku 3 058 km a odvodňuje územie s rozlohou 1,03 milióna km2. Priemerný prietok pri ústí je 10 400 m³/s.

Prvý Európan, ktorý sa plavil po rieke bol Jacques Cartier. Dorazil k nej 9. júna 1534 a zabral okolité územie pre francúzskeho kráľa Františka I. Až do začiatku 17. storočia Francúzi označovali Rieku svätého Vavrinca po Montreal a odtiaľ rieku Ottawa názvom Kanadská rieka. Rieka svätého Vavrinca slúžila ako hlavná trasa pre objavovanie severoamerického vnútrozemia Európanmi. Pôvodne bola Rieka svätého Vavrinca splavná iba po kaskády Lachine pri Montreale. Po vybudovaní systému umelých kanálov sa však rieka stala dôležitou dopravnou spojnicou, ktorá umožňuje plavbu námorných lodí až do stredu kontinentu, do Horného jazera.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]