Zlom San Andreas

Súradnice: 35° 07′ 00″ s.š., 119° 39′ 00″ z.d. Zlom San Andreas je kontinentálny tektonický zlom v Kalifornii. Je dôsledkom platňovej tektoniky, teda pohybu a stretu tektonických platní. Vytvorený je posunom Pacifickej platne smerom na sever k Severoamerickej platni. Je dlhý 1 200 km až 1300 km a široký 200 m, je sprevádzaný sústavou menších trhlín a oddeľuje tak časť Kalifornie a Mexika od zvyšku kontinentu.

San Andreas je transformný zlom, s pravostranným (dextrálnym) smerne posuvným až transpresným zmyslom, ktorý sprostredkováva kontakt s Východopacifickým chrbtom a fraktúrnou zónou Mendocino. Posun na zlome je odhadovaný na 300 až 550 km. Súčasný zlom má vek 5 miliónov rokov.

Tento zlom je zložený z viac segmentov: San Jacinto, San Andrés, Cerro Prieto, Golfo de California. Pohyb jednotlivých segmentov spôsobuje v oblasti San Andreas zemetrasenia. Ide o poruchu zemskej kôry, zlom sa tiahne 65 km od severu Los Angeles a pretína San Francisco a ďalej prechádza do Tichého oceánu.

Zlom spôsobuje pohyb Los Angeles k San Franciscu ročne asi o 4,5 mm. Nie je to veľa, ale takýto pohyb spôsobuje pri nahromadení škody, napríklad na vodovodoch, cestách či budovách. Pomocou geodetických meraní bolo zistené že v okolí zlomu je zaznamenaný pohyb 4–6 mm/rok v smere rovnobežnom s priebehom zlomu a 3–5 mm/rok v smere kolmom na priebeh zlomu^[1]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Zlom identifikoval geológ z Kalifornskej univerzity v Berkeley Andrew Lawson v roku 1895. Pomenoval ho podľa malého jazera Laguna de San Andreas, ktoré je v údolí formovanom zlomom vyvinuté. Po zemetrasení v San Franciscu roku 1906 Lawson prišiel aj na to, že zlom sa nenachádza len v severnej Kalifornii ako pôvodne predpokladal, ale že pokračuje aj do južnej Kalifornie. V roku 1953 geológovia Mason Hill a Thomas Dibblee na základe svojich pozorovaní publikovali závery, že pozdĺž zlomu muselo v minulých geologických dobách dôjsť k pohybu rádovo v stovkách kilometrov.