Šinkansen série 0
| Šinkansen typ 0 | |
 6-vozňová súprava Šinkansenu série 0 v stanici Higaši-Hirošima, apríl 2008 | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 210 km/h (1964–1986) 220 km/h (1986–2008) |
| Napájacie sústavy | 25 kV AC, 60 Hz, |
| Trakčný motor | Brushed DC motor |
| Výkon trakčného motora | 12/16 × 185 kW (248 hp) |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Dĺžka cez nárazníky | 25 000 mm (vložený vozeň), 25 150 mm (čelný vozeň) |
| Šírka | 3 383 mm |
| Výška | 4 490 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 368 – 1 340[1] |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Hitachi, Kawasaki Heavy Industries Rolling Stock Company, Kinki Sharyo, Kisha, Nippon Sharyo, Tokyu Car Corporation |
| Prevádzkovateľ | JNR (1964–1987) JR Central (1987–1999) JR-West (1987–2008) |
| Rok výroby | 1963 – 1986 |
| Počet vyrobených kusov | 3 216 vozňov |
| V prevádzke v období | 1. október 1964 – 30. november 2008 |
Šinkansen série 0 (jap. 0系 – Zero-kei) bol prvým typov vlakov Šinkansen, ktorý začínal prevádzku na vysokorýchlostnej trati Tōkaidō Shinkansen medzi Tokiom a Osakou v roku 1964.[2] Posledné súpravy boli vyradené z prevádzky v roku 2008.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Séria 0 (pôvodne táto séria ani nebola nijak špeciálne označovaná, to nastalo až v súvislosti s nástupom neskorších sérií vlakov Šinaksnen) bola uvedená do prevádzky v októbri 1964. Jednotky boli vyhotovené v bielom nátere s modrými pruhmi okolo okien a na spodnej časti vozidla vrátane predného nárazníka.
Na rozdiel od predchádzajúcich vlakov v Japonsku, jednotky Šinkansen už boli konštruované na štandardný rozchod koľajníc 1435 mm. Všetky vozne v súprave boli hnacie, vybavené trakčnými motormi o výkone 185 kW. Maximálna rýchlosť bola 220 km/h.
Spočiatku boli jednotky prevádzkované ako 12-vozňové, niektoré boli neskôr predĺžené až na 16 vozňov. V posledných rokoch prevádzky sa objavili aj jednotky zložené zo šiestich alebo len štyroch vozňov. Výroba série 0 prebiehala od roku 1963 až do roku 1986.
Vlaky Šinkansen sú zväčša vyraďované po 15 – 20 rokoch prevádzky. Posledné zostávajúce jednotky typu 0 boli 6-vozňové jednotky používané spoločnosťou JR-West na spojoch Kodama medzi stanicami Osaka a Hakata a na linke Hakata-Minami. Z prevádzky boli vyradené 30. novembra 2008.
Po vyradení z pravidelnej prevádzky organizovala spoločnosť JR-West ešte v decembri 2008[3] špeciálne jazdy vlakov série 0. Posledný vlak Hikari 361 vedený jednotkou R61 dorazil do stanice Hakata 14. decembra 2008 o 18:01 miestneho času čím definitívne skočila 44-ročná prevádzka jednotiek série 0.[4]
Radenie jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodné 12-vozňové H/K/N/R/S súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodná flotila, ktorá 1. októbra 1964 začínala prevádzku na trati Tōkaidō Shinkansen pozostávala z 30 12-vozňových súprav. Jednotky boli vyrobené rôznymi výrobcami. Šesť súprav H1 – H6 vyrobila spoločnosť Hitachi v období od apríla do augusta 1964, ďalších šesť K1 – K6 dodala firma Kisha (júl – september 1964), šesť súprav N1 – N6 dodala firma Nippon Sharyo (marec – september 1964), šesť súprav R1 – R6 firma Kawasaki Heavy Industries (júl – september 1964)a šesť súprav S1 – S6 dodala aj firma Sharyo (apríl – august 1964). Jednotky boli rozdelené medzi depá v Tokiu a Osake.[5]
Ďalších 10 12-vozňových súprav (dve od každého výrobcu) boli dodané v období od apríla do júla 1965. Ďalších 5 jednotiek bolo dodaných ešte v júni – júli 1966 a posledných 5 jednotiek bolo dodaných v novembri 1966[5].
Pôvodné 12-vozňové jednotky obsahovali dva vozne prvej triedy (typy 15 a 16) a dva bufetové vozne (typ 35). Radenie je uvedené v tabuľke.
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | MB | M' | MS | M'S | MB | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 26-200 | 35 | 26-200 | 15 | 16 | 35 | 26 | 25 | 22 |
12-vozňové H/K/N/R/S/T Kodama súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
21 nových 12-vozňových jednotiek bolo dodaných medzi rokmi 1967 – 1969; tieto boli určené výhradne na spoje Kodama. Obsahovali len jeden vozeň prvej triedy. Vyrobila ich spoločnosť Tokyu Car Corporation[5].
Radenie týchto súprav[5]:
| Číslo vozňa. | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | MB | M' | M | M'S | MB | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26-100 | 25-100 | 26-300 | 35-100 | 26-300 | 25-300 | 16 | 35-100 | 26-100 | 25-100 | 22 |
16-vozňové H/K/N/R/S Hikari súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
30 pôvodných 12-vozňových vlakov bolo predĺžených na 16 vozňov od decembra 1969 do februára 1970 dodávkou nových vložených vozňov. Tieto vlaky boli určené pre rýchlejšie spoje Hikari, aby zvládli stále sa zvyšujúci počet cestujúcich, hlavne v súvislosti s výstavou Expo '70, ktorá sa konala v roku 1970 v Osake. Po otvorení trate Sanyo Shinkansen v roku 1972 boli prečíslované na H1 – H30[5].
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | MB | M' | M | M' | MS | M'S | MB | M' | M | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 26-200 | 35 | 26-200 | 25-700 | 26-700 | 15 | 16 | 35 | 26 | 25-500 | 26-700 | 25 | 22 |
16-vozňové K Kodama súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi rokmi 1972 – 1973 boli pôvodné 12-vozňové súpravy Kodama tiež predĺžené na 16 vozňov a súčasne prečíslované na K1 – K47[5].
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | MK | M' | M | M' | M | M' | M | M'S | MB | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 26-300 | 25-400 | 26-200 | 25-200 | 26-800 | 25-500 | 26-800 | 25-700 | 16 | 35 | 26 | 25 | 22 |
16-vozňové H Hikari súpravy s reštauračným vozňom[upraviť | upraviť zdroj]
Po otvorení trate Sanyo Shinkansen do mesta Hakata bola flotila 16-vozňových Hikari zrekonštruovaná a takisto boli dodané aj ďalšie nové súpravy, čím počet stúpol celkovo na 64 súprav. Namiesto pôvodných bufetových vozňov (typ 35) boli do nich zaradené nové reštauračné vozne (typ 36). Jednotky boli označené H1 – H64[5].
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | M | M' | M | M'D | MB | M' | MS | M'S | M | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 26-200 | 25-700 | 26-700 | 27 | 36 | 35 | 26-200 | 15 | 16 | 25-500 | 26 | 25 | 22 |
16-vozňové NH Hikari súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi rokmi 1977 a 1980 bolo dodaných 35 nových jednotiek (označované aj ako podtyp – 1000) ako náhrada pôvodných súprav H1 – H30. Po zaradení novších Šinkansenov sérii 100 a 300 postupne klesal počet vlakov série 0 používaných na spojoch Hikari. Spoločnosť JR-Centra ukončila nasadzovanie jednotiek série 0 v roku 1995. U spoločnosti JR-West ich bolo zopár používaných na posilové prázdninové Hikari spoje až do decembra 1999.
Súpravy NH mali dva vozne série Green (prvá trieda) a reštauračný vozeň namiesto bufetového vozňa. Využívanie reštauračných vozňov skončilo v polovici deväťdesiatych rokov.
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | M | M' | MA | M'D | MB | M' | MS | M'S | M | M' | M | M'c |
| Typ | 21-1000 | 26-1000 | 25-1000 | 26-1200 | 25-700 | 26-700 | 27 | 36 | 35-1000 | 26-1200 | 15-1000 | 16-1000 | 25-500 | 26-1000 | 25-1000 | 22-1000 |
-
Interiér vozňa prvej triedy 15-1019 zo súpravy NH15, 1982 -
Interiér vozňa druhej triedy 25-526 zo súpravy NH15, 1982 -
Pohľad na interiér reštauračného vozňa setu NH v roku 1992
16-vozňové YK súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
16-vozňové súpravy YK používala spoločnosť JR-Central na spojoch Kodama, ktoré stoja vo všetkých staniciach. Tieto jednotky mali upravené miestenkové sedadlá na usporiadanie 2+2 a dostali sedadlá po vzore série 100 ale len v triede Green (prvá trieda). Štandardne usporiadanie sedadiel bolo 3+2 v druhej a 2+2 v prvej triede.
Jednotky jazdili na trati Tokaido Shinkansen do 18. septembra 1999. Posledné dva mesiace mali na čelách nápisy "Arigatō 0 Series".
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | MB | M' | M | M'S | M | M' | M | M' | M | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 26 | 37 | 26 | 25 | 16 | 25 | 26 | 25 | 26 | 25 | 26 | 25 | 22 |
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
-
Interiér prvej triedy súpravy YK, september 1999
12-vozňové SK súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Tieto 12-vozňvé súpravy boli používané spoločnosťou JR-West na spojoch West Hikari medzi Osakou a Hakatou. Súpravy boli zložené z vylepšených podtypov 5000 a 7000 s vylepšenými sedadlami a zrekonštruovanými bufetovými vozňami. Všetky vozne druhej triedy mali usporiadanie sedadiel 2+2. Jednotky boli už z diaľky rozpoznateľné, lebo mali navyše úzky modrý pruh pod oknami, po vzore Šinkansenov série 100 a veľký nápis "West" pri dverách. Niektoré súpravy dokonca disponovali špeciálnymi vozňami s kinom, tieto dojazdili v roku 1996. Po skončení prevádzky spojov West Hikari 21. apríla 2000 boli jednotky transformované na 6-vozňové a nahradili pôvodné nezrekonštruované súpravy na spojoch Kodama na trati Sanyo Shinkansen.
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M' | MB | M' | M | M'S | M | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 26 | 37 | 26 | 25 | 16 | 25 | 26 | 25 | 22 |
4-vozňové Q súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
4-vozňové Q sety boli vytvorené na krátke Kodama spoje medzi mestami Hakata a Hirošima a takisto sa objavili aj na niektorých spojoch linky Hakata Minami. Tieto súpravy nemali žiadne vozne prvej triedy. Z prevádzky boli vyradené v septembri 2001[5].
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 |
|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 25 | 22 |
6-vozňové R súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
6-vozňové jednotky bez vozňov prvej triedy boli prvýkrát predstavené v júni 1985 a boli používané spoločnosťou JR-West na spojoch Kodama medzi Osakou a Hakatou a na niektorých výkonoch linky Hakata Minami.
Tri vozne z jednotiek R2 a R24 boli prestavané na "Detský salón" s použitím pôvodných bufetov ako miest na hranie. Jednotky boli používané na prázdninových spojoch "Family Hikari". Od marca 1997 prebiehala na súpravách R rekonštrukcia, súpravy dostali nový interiér, otáčacie sedadlá a toalety. Súčasne na jednotky pribudol úzky modrý pruh pod oknami o vzore súprav SK a označenie "W" situované pri dverách.
Od apríla 2000 boli všetky nerekonštruované súpravy nahradené novými "WR", ktoré boli sformované z bývalých SK súprav. Číslované boli od R60. Obsahovali pôvodné usporiadanie sedadiel 2+2 z West Hikari a väčší bufet, ktorý, ale nebol používaný. Neskôr boli jednotky premaľované do novej farebnej schémy JR-West "Kodama". Pôvodne mali byť jednotky vyradené z prevádzky ešte v roku 2006, ale posledné tri súpravy (R61, R67 a R68) boli vyradené až 30. novembra 2008. Do júna 2008 boli prelakované do pôvodnej bielo-modrej farebnej schémy so sivou strechou.
| Číslo vozňa | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Označenie | Mc | M' | MB | M' | M | M'c |
| Typ | 21 | 26 | 37 | 26 | 25 | 22 |
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
-
Usporiadanie sedadiel 2+2 v súprave R61, júl 2003 -
Interiér pôvodne bufetového vozňa 37-7302 v súprave R62 používaný ako salónik, máj 2002
Zachované súpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Veľké množstvo vozňov zo série 0 je zachovaných v múzeách po celom Japonsku. Mimo Japonska sa nachádza len jeden vozeň a to v Britskom národnom železničnom múzeu v Yorku, ktorý bol múzeu darovaný v roku 2001 spoločnosťou JR-West.[6]
-
Vozeň 22–141 vystavený v britskom Národnom železničnom múzeu v Yorku, august 2007 -
Vozeň 21-86 v SCMaglev and Railway Park v meste Nagoya, apríl 2013 -
-
Vozeň 22–86 v dielňach Hamamatsu, júl 2006
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ed. 日本機械学会. [s.l.] : 成山堂書店, 1999. ISBN 978-4-425-92321-2. S. 34.
- ↑ SEMMENS, Peter. High Speed in Japan: Shinkansen - The World's Busiest High-speed Railway. Sheffield, UK : Platform 5 Publishing, 1997. ISBN 1-872524-88-5. (po anglicky)
- ↑ Stránka venovaná koncu Šinkansenov série 0 [online]. 15.12.2008, [cit. 2008-12-16]. Dostupné online. (po japonsky)
- ↑ video potvrdzujúce, že na poslednej jazde bola súprava R61 [online]. 1.1.2008, [cit. 2008-10-18]. Dostupné online. Archivované 2008-01-01 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h 新幹線電車データブック2011. Japonsko : JRR, 2011-marec. ISBN 978-4-330-19811-8. S. 18 - 53. (po japonsky)
- ↑ Článok o darovaní Šinkansenu série 0 [online]. [Cit. 2016-10-06]. Dostupné online. Archivované 2008-03-23 z originálu. (po anglicky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 0 Series Shinkansen na anglickej Wikipédii.