Nová Zem: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Boti
182 729 editací
d r2.7.1) (robot Pridal: el:Νόβαγια Ζέμλια
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
d typo gram, replaced: 90 650 km² → {{km2|90650}}, 1 547 m → {{m|1547|m}}, sovietská → sovietska
Riadok 63: Riadok 63:
| footnotes =
| footnotes =
}}
}}
'''Nová Zem''' ({{V jazyku|rus|Но́вая Земля́}}) je súostrovie v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] na severe [[Rusko|Ruska]]. Administratívne patrí do [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]]. V sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodný obyvatelia [[Nenci]] sa živia najmä lovov [[tuleň]]ov, [[Medveď biely|medveďov]] a [[rybolov]]om. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin a ostatnými menšími ostrovmi. Nová Zem rozdeľuje [[Barentsovo more|Barentsovo]] a [[Karské more]]. Celková rozloha ostrovov je 90 650 km².
'''Nová Zem''' ({{V jazyku|rus|Но́вая Земля́}}) je súostrovie v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] na severe [[Rusko|Ruska]]. Administratívne patrí do [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]]. V sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodný obyvatelia [[Nenci]] sa živia najmä lovov [[tuleň]]ov, [[Medveď biely|medveďov]] a [[rybolov]]om. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin a ostatnými menšími ostrovmi. Nová Zem rozdeľuje [[Barentsovo more|Barentsovo]] a [[Karské more]]. Celková rozloha ostrovov je {{km2|90650}}.


Počas [[Studená vojna|Studenej vojny]] bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň [[Cár bomba]].
Počas [[Studená vojna|Studenej vojny]] bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň [[Cár bomba]].
Riadok 81: Riadok 81:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
| jazyk = po anglicky
}} </ref> a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv [[Karské vráta]]. Najvyšším vrchol dosahuje výšku 1 547 m<ref>Ruské vojenské mapy, najvyšší vrch je na 75°10′S 57°50′V</ref>. Severný ostrov pokrývajú [[ľadovec|ľadovce]] pričom Južný pokrýva [[tundra]]. Prírodné zdroje tvorí [[meď]], [[olovo]] a [[zinok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
}}</ref> a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv [[Karské vráta]]. Najvyšším vrchol dosahuje výšku {{m|1547|m}}<ref>Ruské vojenské mapy, najvyšší vrch je na 75°10′S 57°50′V</ref>. Severný ostrov pokrývajú [[ľadovec|ľadovce]] pričom Južný pokrýva [[tundra]]. Prírodné zdroje tvorí [[meď]], [[olovo]] a [[zinok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =
Riadok 93: Riadok 93:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
| jazyk = po anglicky
}} </ref>.
}}</ref>.


Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú [[biota|biotu]]. Významným druhom je [[medveď biely]], ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú [[biota|biotu]]. Významným druhom je [[medveď biely]], ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 107: Riadok 107:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
| jazyk = po anglicky
}} </ref>.
}}</ref>.


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z [[Novgorod]]u. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ [[Hugh Willoughby]] v roku [[1553]]. Holandský moreplavec [[Willem Barents]] v roku [[1594]] Novú Zem oboplával. Počas rokov [[1821]] – [[1824]] bolo zmapované celé západne pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku [[1870]] a do roku [[1926]] bola hlavným mestom. Od roku 1954 bola časť území obidvoch ostrovov používaná ako hlavná sovietská jadrová strelnica<ref>výnos č. 1559-699 Rady ministrov ZSSR</ref>.
Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z [[Novgorod]]u. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ [[Hugh Willoughby]] v roku [[1553]]. Holandský moreplavec [[Willem Barents]] v roku [[1594]] Novú Zem oboplával. Počas rokov [[1821]] – [[1824]] bolo zmapované celé západne pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku [[1870]] a do roku [[1926]] bola hlavným mestom. Od roku 1954 bola časť území obidvoch ostrovov používaná ako hlavná sovietska jadrová strelnica<ref>výnos č. 1559-699 Rady ministrov ZSSR</ref>.


== Nukleárne testy ==
== Nukleárne testy ==

Verzia z 04:56, 14. júl 2011

Nová Zem
(Новая Земля)
súostrovie
Satelitná snímka súostrovia.
Vlajka
Symbol
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Severozápadný federálny okruh
Federálny subjekt Archangeľská oblasť
Oceán Severný ľadový oceán
Súradnice 74°00′S 56°00′V / 74,000°S 56,000°V / 74.000; 56.000
Najvyšší bod
 - výška 1 547 m n. m.
Rozloha 90 650 km² (9 065 000 ha)
Obyvateľstvo 2 716
Hustota 0,03 obyv./km²
Poloha súostrovia
Poloha súostrovia
Mapka súostrovia
Mapka súostrovia
Wikimedia Commons: Novaya Zemlya
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nová Zem (rus. Но́вая Земля́) je súostrovie v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska. Administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. V sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodný obyvatelia Nenci sa živia najmä lovov tuleňov, medveďov a rybolovom. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin a ostatnými menšími ostrovmi. Nová Zem rozdeľuje Barentsovo a Karské more. Celková rozloha ostrovov je 90 650 km².

Počas Studenej vojny bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň Cár bomba.

Životné prostredie

Fotografia z nemeckého Bundesarchívu z roku 1925, zachytávajúca pobrežie súostrovia.

Nová Zem je severnou časťou Uralu[1] a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv Karské vráta. Najvyšším vrchol dosahuje výšku 1 547 m[2]. Severný ostrov pokrývajú ľadovce pričom Južný pokrýva tundra. Prírodné zdroje tvorí meď, olovo a zinok[3].

Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú biotu. Významným druhom je medveď biely, ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho[4].

Dejiny

Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z Novgorodu. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ Hugh Willoughby v roku 1553. Holandský moreplavec Willem Barents v roku 1594 Novú Zem oboplával. Počas rokov 1821 – 1824 bolo zmapované celé západne pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku 1870 a do roku 1926 bola hlavným mestom. Od roku 1954 bola časť území obidvoch ostrovov používaná ako hlavná sovietska jadrová strelnica[5].

Nukleárne testy

V dôsledku vybudovania severnej novozemskej jadrovej strelnice bolo z ostrova vykázaných asi 100 tu pôvodne žijúcich rodín. Dňa 30. októbra 1961 tu bola odpálená Cár bomba – najničivejšia jadrová zbraň, ktorá kedy bola v histórii ľudstva použitá. Sila výbuchu dosiahla ekvivalent 57 Mt TNT. V rovnakom roku tu došlo k celkom 20 atmosférickým testom jadrových púm a na súostroví bola nameraná najvyššia rádioaktivita.

V období medzi 21. septembrom 1955 a 24. októbrom 1990 (do vyhlásenia dnešného moratória) bolo na Severnej strelnici uskutočnených 132 jadrových výbuchov: 87 v atmosfére (z toho 84 vo vzduchu), 1 podzemný (7. september 1957), 2 výbuchy nad vodou (27. októbra 1961 a 22. augusta 1962), 3 podvodné (21. september 1955, 10. september 1957, 23. september 1961) a tiež 42 podzemných jadrových výbuchov. [chýba zdroj]

Referencie

  1. ↑ Novaya Zemlya, Northern Russia [online]. NASA, 2006. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Ruské vojenské mapy, najvyšší vrch je na 75°10′S 57°50′V
  3. ↑ Novaya Zemlya [online]. The Columbia Encyclopedia, 6. edícia. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ HOGAN, C. Michael. Polar Bear: Ursus maritimus [online]. Globaltwitcher.co, ed. mNicklas Stromberg, 2008. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ výnos č. 1559-699 Rady ministrov ZSSR

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Zem.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novaya Zemlya na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová země na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nová_Zem&oldid=3775837“