Sachalin: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 156: Riadok 156:
<references />
<references />
* {{preklad|cs|Sachalin|5733823|ru|Сахалин|35462236}}
* {{preklad|cs|Sachalin|5733823|ru|Сахалин|35462236}}
[[Kategória:Sachalin| ]]

[[Kategória:Sachalinská oblasť]]
[[Kategória:Sachalinská oblasť]]
[[Kategória:Ostrovy Ruska]]
[[Kategória:Ostrovy Ruska]]
[[Kategória:Sachalin]]

Verzia z 18:43, 2. júl 2014

Sachalin
Ostrov
Pobrežie Sachalinu pri Tichom myse v Ochotskom mori.
Iné názvy: Kuye (čínsky), Karafuto (japonsky)
Štát Rusko Rusko
Najvyšší bod Lopatin
 - výška 1 609 m n. m.
Rozloha 72 492 km² (7 249 200 ha)
Obyvateľstvo 493 000 (2010)
Hustota 6,8 obyv./km²
Wikimedia Commons: Sakhalin
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sachalin je dlhý ostrov ležiaci v severnom Pacifiku. Je to najväčší ostrov patriaci Ruskej federácii a administratívne spadá pod Sachalinskú oblasť.

História

Ostrov Sachalin získalo podľa Sankt-Petersburskej dohody Cárske Rusko v roku 1875. V roku 1905 po rusko-japonskej vojne získalo južnú časť ostrova Japonsko. V roku 1945 prišlo k sovietsko-japonskej vojne a jej výsledok bolo získanie celého ostrova pre ZSSR.

Geografia

Ostrov má rozmery 948 km na dĺžku a je široký od 25 do 170 km. Nachádza medzi Ochotským a Japonským morom pri ústí rieky Amur. Od pevniny ho delí úzky, 900 km dlhý Tatársky prieliv, ktorý má v najužšom mieste šírku len 7,3 km a hĺbku 4 – 20 m. Od ostrova Hokkaidó ho delí o niečo širší La Pérousov prieliv. Najjužnejší bod ostrova je Mys Krilon a najsevernejší Elizabetin Mys.

Najväčšie a hlavné mesto Sachalinskej oblasti, Južno-Sachalinsk, sa nachádza na južnom výbežku ostrova na rieke Susuja. Vzdušnou čiarou je od Moskvy vzdialené 10 417 km.

Vodstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rieky ostrova Sachalin

Na ostrove sa nachádza 10 väčších riek. Najdôležitejšie rieky sú Tym (330 km) a Poronaj (350 km), ktoré sú na ľahkých člnoch čiastočne splavné. Rieky na ostrove patria do úmoria Ochotského a Japonského mora.

Ekonomika

Pri Sachaline sa nachádzajú dôležité zásoby ropy a zemného plynu, vďaka ktorým sa ostrov rozvíja a má najnižšiu mieru nezamestnanosti v Rusku (1,2% v roku 2007).[1] Na Sachaline je tak vybudovaná nová sieť železníc, ropovodov a ciest a prístavov.

Obyvateľstvo

Južná časť Sachalinu, Kurilské ostrovy a severné Japonsko sú pôvodnou vlasťou ľudí národa Ainu. Spolu s nimi sa na Sachaline nachádzali a v malej miere aj nachádzajú Orokovia, Evenkovia a Nivchovia. Dokopy však ich počty neprevyšujú 5000. Majoritným národom na Sachaline sú Rusi (okolo 84%). Ďalej nasledujú Kórejci (5.6%), ktorí sa sústreďujú v hlavnom meste ostrova, Južno-Sachalinsku, ktoré má približne 175 000 obyvateľov. Násilne ich sem dovliekli Japonci počas 2. svetovej vojny, aby pracovali v tamojších uhoľných baniach. Nachádzajú sa tu v menších počtoch aj Ukrajinci (4%), či Tatári (1,2%) alebo Bielorusi (1%). Po obsadení ostrova Rusmi v roku 1945 bolo deportovaných asi 400 000 japonských obyvateľov ostrova vrátane ľudí Ainu.

V roku 2008 bolo zaznamenaných 6,416 narodení a 7,572 úmrtí – populácia ostrova klesá.

Najväčšie mestá Sachalinu k roku 2009
Mesto Počet obyv.
Južno-Sachalinsk 174 700
Korsakov 35 000
Cholmsk 31 400
Ocha 26 100
Poronajsk 16 600
Neveľsk 14 700
Uglegorsk 12 000
Dolinsk 11 500

Pozri aj

Sachalinská oblasť

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sachalin

Súradnice: 51° 00′ 00″ s.š., 143° 00′ 00″ v.d.

Zdroj

  1. http://www.sakhalinenergy.com/en/ataglance.asp?p=aag_main&s=2
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sachalin na českej Wikipédii a Сахалин na ruskej Wikipédii.