Občianska vojna v Líbyi: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
minivlajky, preklepy, wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Bitka |
{{Infobox Bitka |
||
|konflikt =Občianska vojna v Líbyi |
|konflikt = Občianska vojna v Líbyi |
||
|súčasť = [[Arabská jar|Arabskej jari]] |
|súčasť = [[Arabská jar|Arabskej jari]] |
||
|obrázok = |
|obrázok = |
||
|text k obr = |
|text k obr = |
||
|dátum =[[15. február|15. február 2011]] – [[23. október|23. október 2011]] |
|dátum = [[15. február|15. február 2011]] – [[23. október|23. október 2011]] |
||
|miesto =[[Líbya]] |
|miesto = [[Líbya]] |
||
|casus = |
|casus = |
||
|územie = |
|územie = |
||
|výsledok = Víťazstvo povstalcov <br /><small> * Povstalci obsadili všetky najvýznamnejšie mestá; [[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]], [[Al-Bajdá]], [[Syrta]] a ďalšie. <br /> * Zabitie Muammara Kaddáfího. <br /> * 100 štátov, [[OSN]], [[Európska únia]] a [[Africká únia]] uznali Dočasnú národnú radu za jediného predstaviteľa [[Líbya|Líbye]]. </small> |
|výsledok = Víťazstvo povstalcov <br /><small> * Povstalci obsadili všetky najvýznamnejšie mestá; [[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]], [[Al-Bajdá]], [[Syrta]] a ďalšie. <br /> * Zabitie Muammara Kaddáfího. <br /> * 100 štátov, [[OSN]], [[Európska únia]] a [[Africká únia]] uznali Dočasnú národnú radu za jediného predstaviteľa [[Líbya|Líbye]]. </small> |
||
|protivník1 = |
|protivník1 = {{Minivlajka|Líbya}} Dočasná národná rada<br /> {{minivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]<br /> {{minivlajka|Katar|w}}<br /> {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty|SAE]]<br /> {{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]] |
||
|protivník2 = |
|protivník2 = {{Minivlajka|Líbya (1977-2011)}} [[Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija]] |
||
|velitel1 =[[Mustafa Abdul Džalíl]] <br /> [[Mahmúd Džibríl]] <br /> [[Abdul Fatah Júnis]] † |
|velitel1 = [[Mustafa Abdul Džalíl]] <br /> [[Mahmúd Džibríl]] <br /> [[Abdul Fatah Júnis]] † |
||
|velitel2 = [[Muammar al-Kaddáfí]] † <br /> [[Chámis al-Kaddáfí]] † <br /> [[Sajf al-Islám Kaddáfí]] ([[Vojnový zajatec|zajatý]])<br />[[Abu-Bakr Yunis Jabr]] † |
|velitel2 = [[Muammar al-Kaddáfí]] † <br /> [[Chámis al-Kaddáfí]] † <br /> [[Sajf al-Islám Kaddáfí]] ([[Vojnový zajatec|zajatý]])<br />[[Abu-Bakr Yunis Jabr]] † |
||
|sila1 =17 000 vojakov a dobrovoľníkov |
|sila1 = 17 000 vojakov a dobrovoľníkov |
||
|sila2 =10 000 až 20 000 vojakov |
|sila2 = 10 000 až 20 000 vojakov |
||
|straty1 = 5 634 – 7 026 mŕtvych |
|straty1 = 5 634 – 7 026 mŕtvych |
||
|straty2 = 2 217 – 2 486 mŕtvych |
|straty2 = 2 217 – 2 486 mŕtvych |
||
|straty = |
|straty = |
||
|poznámky = <center>Približný počet mŕtvych civilistov: <br />'''25 000'''</center> |
|poznámky = <center>Približný počet mŕtvych civilistov: <br />'''25 000'''</center> |
||
}} |
}} |
||
'''Občianska vojna v Líbyi''' začala demonštráciami a protestami nadväzujúcimi na [[arabská jar|vlny protestov]] v ostatných arabských krajinách. Prvé, menšie protesty sa objavili už [[13. január|13. januára 2011]] a ľudia v nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka [[Muammar Káddáfí|Muammara Kaddáfího]] v krajine. Väčšie protesty sa naplno rozhoreli po [[15. február]]i a režim na ne reagoval streľbou do demonštrantov a neskôr aj nasadením armády, vrátane lietadiel.<ref>http://www.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html</ref> Bezprostredné počty ľudských obetí sa rôznia, samotná Líbya priznala 300, Taliansko ich odhadovalo až na niekoľko tisíc.<ref name="ceskenoviny.cz">http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381</ref> Najmasovejšie demonštrácie prebiehali v najväčších mestách ([[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]]), demonštranti prepadávali policajné stanice, kde sa im dostali do rúk aj zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridala aj časť silových zložiek a [[21. februára]] získali povstalci prakticky pod úplnú kontrolu mesto Bengází, ktoré sa stalo hlavným centrom odporu. Režim potom postupne prišiel o celý východnú časť Líbye a líbyjsko-egyptskú hranicu tak ovládli vzbúrenci. |
'''Občianska vojna v Líbyi''' začala demonštráciami a protestami nadväzujúcimi na [[arabská jar|vlny protestov]] v ostatných arabských krajinách. Prvé, menšie protesty sa objavili už [[13. január|13. januára 2011]] a ľudia v nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka [[Muammar Káddáfí|Muammara Kaddáfího]] v krajine. Väčšie protesty sa naplno rozhoreli po [[15. február]]i a režim na ne reagoval streľbou do demonštrantov a neskôr aj nasadením armády, vrátane lietadiel.<ref>http://www.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html</ref> Bezprostredné počty ľudských obetí sa rôznia, samotná Líbya priznala 300, Taliansko ich odhadovalo až na niekoľko tisíc.<ref name="ceskenoviny.cz">http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381</ref> Najmasovejšie demonštrácie prebiehali v najväčších mestách ([[Tripolis]], [[Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]]), demonštranti prepadávali policajné stanice, kde sa im dostali do rúk aj zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridala aj časť silových zložiek a [[21. februára]] získali povstalci prakticky pod úplnú kontrolu mesto Bengází, ktoré sa stalo hlavným centrom odporu. Režim potom postupne prišiel o celý východnú časť Líbye a líbyjsko-egyptskú hranicu tak ovládli vzbúrenci. |
||
[[Súbor:Flag of Libya.svg|thumb|Vlajka bývalého Líbyjského kráľovstva, teraz využívaná povstalcami]] |
[[Súbor:Flag of Libya.svg|thumb|Vlajka bývalého Líbyjského kráľovstva, teraz využívaná povstalcami]] |
||
Riadok 27: | Riadok 28: | ||
Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi</ref> |
Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi</ref> |
||
V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marca]] pod vedením [[Francúzsko|Francúzska]], [[ |
V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marca]] pod vedením [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. [[31. marca]] prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu [[NATO]]. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou [[Katar (štát)|Katar]], ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu.<ref>http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl</ref>. Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu,<ref>http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf</ref> zároveň však napriek snahám o minimalizovanie civilných škôd usmrtili najmenej 72 civilistov.<ref>http://www.sme.sk/c/6374877/aktivisti-obvinuju-nato-z-nepriznania-civilnych-obeti-v-libyi.html</ref> |
||
S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye. Predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfim najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881</ref> To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represii zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.<ref>http://observers.france24.com/content/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color</ref> |
S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye. Predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfim najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.<ref>http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881</ref> To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represii zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.<ref>http://observers.france24.com/content/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color</ref> |
||
Riadok 40: | Riadok 41: | ||
* [[31. októbra]] NATO formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v Líbyi.<ref>http://www.acus.org/natosource/nato-makes-final-decision-end-libya-operation-october-31</ref> |
* [[31. októbra]] NATO formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v Líbyi.<ref>http://www.acus.org/natosource/nato-makes-final-decision-end-libya-operation-october-31</ref> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
<references /> |
<references /> |
Verzia z 17:21, 9. september 2017
Občianska vojna v Líbyi | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Arabskej jari | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Dočasná národná rada NATO Švédsko Katar SAE Jordánsko |
Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija | ||||||
Velitelia | |||||||
Mustafa Abdul Džalíl Mahmúd Džibríl Abdul Fatah Júnis † |
Muammar al-Kaddáfí † Chámis al-Kaddáfí † Sajf al-Islám Kaddáfí (zajatý) Abu-Bakr Yunis Jabr † | ||||||
Sila | |||||||
17 000 vojakov a dobrovoľníkov | 10 000 až 20 000 vojakov | ||||||
Straty | |||||||
5 634 – 7 026 mŕtvych | 2 217 – 2 486 mŕtvych | ||||||
25 000 | |||||||
Občianska vojna v Líbyi začala demonštráciami a protestami nadväzujúcimi na vlny protestov v ostatných arabských krajinách. Prvé, menšie protesty sa objavili už 13. januára 2011 a ľudia v nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka Muammara Kaddáfího v krajine. Väčšie protesty sa naplno rozhoreli po 15. februári a režim na ne reagoval streľbou do demonštrantov a neskôr aj nasadením armády, vrátane lietadiel.[1] Bezprostredné počty ľudských obetí sa rôznia, samotná Líbya priznala 300, Taliansko ich odhadovalo až na niekoľko tisíc.[2] Najmasovejšie demonštrácie prebiehali v najväčších mestách (Tripolis, Bengází, Misráta, Tobruk), demonštranti prepadávali policajné stanice, kde sa im dostali do rúk aj zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridala aj časť silových zložiek a 21. februára získali povstalci prakticky pod úplnú kontrolu mesto Bengází, ktoré sa stalo hlavným centrom odporu. Režim potom postupne prišiel o celý východnú časť Líbye a líbyjsko-egyptskú hranicu tak ovládli vzbúrenci.
Krátko po tom sa špekulovalo o tom, že plukovník Kaddáfí opustil krajinu. Ten však 22. februára vystúpil v televízii a vyhlásil, že vodcom revolúcie, ktorú vedie už dlhšie ako 40 rokov, zostane. Vyzval tiež svojich priaznivcov k verejnej podpore, deň na to sa ich však zišlo len asi 150. 28. februára poskytol západným médiám rozhovor, v ktorom odmietol rezignáciu, pretože nevykonáva žiadnu oficiálnu funkciu a posťažoval si na to, že ho západné krajiny opustili a nerozumejú politickému systému Líbye. Tiež sa vyjadril v tom zmysle, že všetci jeho ľudia ho "milujú" a zomreli by, len aby ho ochránili.[3]
Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly Bengází, začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.[2] Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie 5. marca 2011 v Bengází, kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila Líbyjskú republiku.[4] Predsedom Rady sa stal Mustafa Abdul Džalíl, ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá 10. marca 2011 Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo Francúzsko.[4][5]
V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v Misráte a k obliehaniu Bengází. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila Bezpečnostná rada OSN k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala de facto súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala 19. marca pod vedením Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov. 31. marca prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu NATO. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou Katar, ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu.[6]. Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu,[7] zároveň však napriek snahám o minimalizovanie civilných škôd usmrtili najmenej 72 civilistov.[8]
S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye. Predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfim najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.[9] To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represii zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.[10]
- 21. augusta sa povstalci, v snahe zvrhnúť režim Muammara Kaddáfího dostali do hlavného mesta Tripolis, obsadili jeho významnú vojenskú základňu a na Zelenom námestí v Tripolise vyvesili svoje vlajky, pričom ho oficiálne premenovali Námestie martýrov.
- 23. augusta obsadili vládny komplex Báb al-Azízíja. Boje však neutíchajú a niektoré mestá, ako napr. Syrta, alebo Bani Walid sú ešte stále pod kontrolou síl Muammara Kaddáfího, ktorého miesto pobytu je však neznáme.[11]
- 20. októbra boli po ťažkých bojoch povstalcami definitívne dobyté aj posledné miesta odporu Kaddáfího jednotiek, mestá Bani Walid a Syrta. Samotný plukovník Muammar Kaddáfí je pri snahe o útek 4 km západne od Syrty zadržaný povstalcami, ktorí ho následne podľa všetkého zabili.[12]
- 23. októbra vyhlásili predstavitelia Dočasnej národnej rady krajinu za "definitívne oslobodenú".[13]
- 31. októbra NATO formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v Líbyi.[14]
Referencie
- ↑ http://www.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html
- ↑ a b http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381
- ↑ http://zahranicni.ihned.cz/c1-50847690-kaddafi-pozval-zahranicni-novinare-do-kavarny-lide-me-miluji-rekl-jim
- ↑ a b http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/
- ↑ http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi
- ↑ http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl
- ↑ http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf
- ↑ http://www.sme.sk/c/6374877/aktivisti-obvinuju-nato-z-nepriznania-civilnych-obeti-v-libyi.html
- ↑ http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881
- ↑ http://observers.france24.com/content/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color
- ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/192156/minuta-po-minute-povstalci-obsadili-vacsinu-tripolisu-kaddafi-sa-stratil/
- ↑ http://www.dailymail.co.uk/news/article-2054344/Gaddafi-dead-Mob-killers-trial-vow-Libyas-new-rulers.html#ixzz1c2ehSpLU
- ↑ http://www.bbc.co.uk/news/world-africa-15422262
- ↑ http://www.acus.org/natosource/nato-makes-final-decision-end-libya-operation-october-31
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Občanská válka v Libyi na českej Wikipédii.