Prípad Hedvigy Malinovej

Súbor:Hedviga malinova.jpg

Hedviga Malinová

Hedviga Malinová je slovenská vysokoškolská študentka maďarskej národnosti, ktorá sa dostala do povedomia tak slovenskej, ako aj maďarskej verejnosti po tom, čo ohlásila polícii, že ju 25. augusta 2006 v Nitre vraj napadli dvaja muži kvôli tomu, že hovorila po maďarsky. Malo sa tak stať pri jej ceste na Fakultu stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa.

Policajné vyšetrovanie prípadu bolo zastavené 11. septembra 2006. 12. septembra Polícia SR zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej svedčia o tom, že Hedviga Malinová si celý čin vymyslela. Celú udalosť si Hedviga mala podľa polície naplánovať práve na dobu pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz neuspela.

Právneho zastupovania Hedvigy Malinovej sa 12. septembra 2006 ujal poslanec za SMK Gábor Gál. 13. septembra spolu obvinili políciu z klamstva. Policajti údajne nútili mladú ženu priznať sa, že si útok vymyslela: „Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby,“ uviedla. Minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a že nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynucovaní priznania sú klamstvom. 14. septembra 2006, sa Gál vzdal právneho zastupovania Hedvigy. V ten istý deň SMK prostredníctvom svojej tlačovej hovorkyne Lívie Solymos vyhlásila, „že sa nebude ďalej vyjadrovať k prípadu študentky Hedvigy Malinovej, pretože celá záležitosť čoraz viac dostáva politický podtón.“

19. septembra hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry potvrdil, že Hedviga podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania . O 22-stranovej sťažnosti rozhodovala okresná prokuratúra v Nitre. 18. októbra bolo oznámené, že sťažnosti Hedvigy Malinovej nebolo vyhovené.

Argumenty spochybňujúce verziu Hedvigy Malinovej

• Blúzka bola úplne čistá, pričom Hedviga tvrdila, že ju zvalili do trávy v parku, kde bolo blato. Mala však na sebe oblečené sako a podľa jej advokáta je možné, že spadla na zadnú časť tela.
• Nápis na blúzke obsahoval gramatickú chybu („Maďari za Dunai“). Písmo sa podľa znalca pravdepodobne zhodovalo s Hedviginým.
• Podľa záverov súdneho znalca neutrpela žiadne pomliaždenie tváre, nosa ani uší, nebola kopnutá do podbruška a nemala ani otras mozgu.
• Hedviga údajne najprv tvrdila, že ju napadli po tom, čo telefonovala v maďarčine. Výpis od mobilného operátora potvrdil, že v danom čase nebol uskutočnený hovor. Študentka vyhlásila, že si najprv nebola istá, či telefonovala alebo nie. „Trikrát som vypovedala, že neviem, či som telefonovala alebo hovorila osobne. Ja som nikdy netvrdila, že som telefonovala.“ Nakoniec sa s pomocou psychiatra rozpamätala, že ju oslovili maďarskí turisti, ktorí ju oslovili po nemecky a po anglicky a pýtali sa na cestu do Nových Zámkov. Hedviga im cestu vysvetlila po maďarsky, čo malo vyprovokovať útok.
• Hedviga vypovedala, že jej ukradli doklady. Na druhý deň jej na domácu adresu prišla obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa zhoduje s Hedviginým písmom, na lepiacej časti obálky bola nájdená Hedvigina DNA.
• Hedviga tvrdila, že jej sliny a DNA sa na obálku dostali po tom, čo známka z obálky odpadla, keď ju vyhodila do koša. Hedviga ju potom z koša vybrala a opätovne prilepila. Podľa tvrdení polície známka nebola nikdy odlepená.
• Je nemožné písať guličkovým perom na blúzku, ktorá je oblečená, úhľadným písmom.
• Navzdory jej tvrdeniu, že ju kopali do brucha, keď ležala na zemi v blúzke, na blúzke sa našli stopy len po čistiacom prášku a žiadny náznak kopancov.
• Hedviga 6-krát odmietla rekonštrukciu.

Argumenty spochybňujúce verziu polície

• V prospech Hedviginej verzie vyznievajú fotky zamestnancov školy, ktoré vznikli krátko po tom, čo sa udalosť mala stať a na ktorých je Hedviga zobrazená s krvou na hlave a vo vlasoch. Polícia bezprostredne po ohlásení údajného útoku nevyhotovila fotodokumentáciu prípadu. Proti tomuto argumentu hovorí zistenie, že krv pochádzala z nosa. Sama Hedviga potvrdila, že jej občas tečie z nosa. Navyše po údajných zraneniach jej nezostali žiadne chrasty a jazvy. Je tiež nemožné, aby krv, ktorá bola tak dlhú dobu na vzduchu, mala stále červenú farbu ako je to vidieť na fotke. Krv na vzduchu totiž schne a mení farbu z červenej na hnedo-čiernu.
• Súdny znalec Hedvigu spočiatku neprehliadol. Hoci sa minister vnútra vyjadril, že už po dvoch dňoch mal signály o fingovanom útoku, znalec prehliadol Hedvigu až po desiatich dňoch a skonštatoval absenciu poranení, čím sa dostal do rozporu s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. Riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák v deň ohlásenia údajného útoku skonštatoval, že Malinová má pomliaždeniny v oblasti brucha a vnútornej strany stehien. Na posudok súdneho znalca sa zvyčajne čaka 2-3 mesiace. Tvrdenia riaditeľa nemocnice majú veľmi vážnu trhlinu, pretože ak mala otras mozgu, ako sa uvádza v lekárskej správe, nikdy sa neprejavili jeho príznaky.
• Predseda SMK Béla Bugár prezentoval argument, že existuje popis páchateľov. Podľa niektorých zdrojov sú známe konkrétne osoby, na ktoré sa hodí. Polícia identifikovala podľa popisu jedného z údajných páchateľov. Údajný páchateľ mal však na čas skutku dôveryhodné alibi. Navyše, keď jeho fotku ukázali Hedvige, neoznačila ho za páchateľa.
• Polícia nevedela predstaviť žiaden motív, ktorý by mal Hedvigu viesť k fingovanému útoku na seba. Verziu o konaní zo strachu zo skúšky vyvrátili samotní predstavitelia školy, podľa ktorých je Hedviga dobrou žiačkou a nikdy zo skúšky „nevyletela“.
• Béla Bugár, ktorý podľa svojich slov telefonoval s Hedviginou matkou, povedal, že Hedviga súhlasí s testom na detektore lži. Výsledky z detektora lži sa však nepovažujú za relevantný dôkaz.

Externé linky

• článok niekdajšieho policajného vyšetrovateľa Šáteka spochybňujúci postup polície
• "Ale jedno už vieme – Hedviga Malinová je mladé dievča, ktorému sme vedome ublížili.", Štefan Hríb v úvodníku časopisu .týždeň
• Muž ktorý podal trestné oznámenie na Hedvigu spáchal samovraždu (sme)
• Štát verzus Hedviga (.týždeň 20/2007, Martin Hanus, Jozef Majchrák, Štefan Hríb)
• Fotografie Hedvigy Malinovej na UKF, 25.08.2006