Otto Frisch: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Khopesh (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Robzle (diskusia | príspevky)
d typografia
Riadok 9: Riadok 9:
|Miesto úmrtia = [[Cambridge]]
|Miesto úmrtia = [[Cambridge]]
}}
}}
'''Otto Robert Frisch''' (* [[1. október]] [[1904]], [[Viedeň]] – † [[22. september]] [[1979]], [[Cambridge]]) bol [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[fyzik]] [[Rakúsko|rakúskeho]] pôvodu. Spolu so svojou tetou, [[Lise Meitnerová|Lisou Meitnerovou]], ako prvý popísali [[Štiepenie atómových jadier|štiepenie atómového jadra]].
'''Otto Robert Frisch''' (* [[1. október]] [[1904]], [[Viedeň]] – † [[22. september]] [[1979]], [[Cambridge]]) bol [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[fyzik]] [[Rakúsko|rakúskeho]] pôvodu. Spolu so svojou tetou, [[Lise Meitnerová|Lisou Meitnerovou]], ako prví popísali [[Štiepenie atómových jadier|štiepenie atómového jadra]].


==Život==
==Život==

Verzia z 20:15, 17. jún 2007

Otto Robert Frisch
britský fyzik rakúskeho pôvodu
britský fyzik rakúskeho pôvodu
Narodenie1. október 1904
Viedeň
Úmrtie22. september 1979
Cambridge
PodpisOtto Frisch, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Otto Frisch

Otto Robert Frisch (* 1. október 1904, Viedeň – † 22. september 1979, Cambridge) bol britský fyzik rakúskeho pôvodu. Spolu so svojou tetou, Lisou Meitnerovou, ako prví popísali štiepenie atómového jadra.

Život

Otto Frisch sa narodil a aj študoval vo Viedni. Po nástupe Hitlera k moci odišiel v roku 1933 z Hamburgu do Veľkej Británie a odtiaľ v roku 1934 na Inštitút teoretickej fyziky do Kodane. V decembri 1939 na krátky čas navštívil svoju tetu Lisu Meitnerovú v Štokholme, ktorá ho informovala o pokuse Otta Hahna a Fritza Strassmanna, ktorý napokon správne vysvetlili práve Meitnerová s Frischom.

Po okupácii Dánska nacistickým Nemeckom na začiatku druhej svetovej vojny sa Frisch vrátil do Británie a v rokoch 19431945 sa zúčastnil Projektu Manhattan v USA ako zástupca britskej misie. Frisch pracoval na metóde separácie U-235 a na stanovení kritického množstva uránu, pomocou ktorého by bola uskutočniteľná reťazová reakcia.

V rokoch 1947-1971 bol profesorom na Cambridgeskej univerzite.