Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami
d typografia, kategórie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} |
}} |
||
'''Oto Herman''' (* [[26. jún]] [[1835]], [[Brezno]] - † [[27. december]] [[1914]], [[Budapešť]]) bol [[prírodovedec]], [[politik]], [[novinár]]. |
'''Oto Herman''' (známy aj ako '''Ottó Herman''') (* [[26. jún]] [[1835]], [[Brezno]] - † [[27. december]] [[1914]], [[Budapešť]]) bol [[prírodovedec]] - [[ornitológ]] a [[entomológ]], [[politik]], [[novinár]]. |
||
== Rodina == |
== Rodina == |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
* [[Slovenský biografický slovník]] |
* [[Slovenský biografický slovník]] |
||
* Ősterreichisches Biographisches Lexikon 1815 - 1950, Bd. 2, (Lfg. 8), 284. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 10:56, 23. jún 2007
Oto Herman | |
prírodovedec, politik, novinár | |
Narodenie | 26. jún 1835 Brezno |
---|---|
Úmrtie | 27. december 1914 Budapešť |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Oto Herman (plné texty diel autora) |
Commons | Oto Herman |
Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár.
Rodina
- otec Karol Herman
- matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
Životopis
Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v K2szegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
Dielo
- Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
- A fillokszéra, Budapešť roku 1879
- Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
- •si nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
- A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
- A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
- Természeti képek, Budapešť roku 1959
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- Ősterreichisches Biographisches Lexikon 1815 - 1950, Bd. 2, (Lfg. 8), 284.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.