Joga

Joga (zo sanskritu „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry.

Praktiky jogy používa aj budhizmus a džinizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. asany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle.

Osoba vyznávajúca/praktikujúca jogu sa nazýva jogín alebo jog.

Miesto v indickej filozofii

Joga je jeden zo šiestich ortodoxných systémov či škôl staroindickej filozofie (tzv. dársany [dársana v sanskrite znamená filozofia]). Hlavným ciel'om všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej esistencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja (bezžiadostivosť', vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). K prvej vedie presvedčenie o márnosti svetského života, plného zla a utrpenia. Druhá vzniká z presvedčenia o potrebe poznat` najvyššiu pravdu - boha.

Na rozdiel od iných systémov indickej filozofie pokladá joga za mimoriadne dôležité zdokonaľovať telo a zmyslové orgány.

Cieľ

Základným cieľom jogy je - podobne ako pri veľmi podobnej filozofii samkhja, ktorá je však na rozdiel od jogy ateistická - oslobodenie duše od hmoty (telesnosti), aby sa duša priviedla do stavu čistého vedomia (čiže - ako sám názov naznačuje - získanie jednoty alebo stotožnenia s božskou či spirituálnou podstatou). Prostriedkom k tomuto cieľu je sebaovládanie a sebazdokonaľovanie ľudskej psychiky a psychofyziológie (meditácia, askéza a isté telesné cvičenia).

To čo je hore napísané nieje úplne pravda. Jóga ako celok nebola nikdy teistická. Iba niektoré Ashrami si do nej pridali Teistické prvky. Čo sa týka pôvodnej jógy, (mymochodom ktorá je oveľa staršia ako védy samotné) bola oprostená od akýchkoľvek konkrétnych teistických princípov. Pôvodný obyvatelia Indie (Áriovia) tvrdily: meno boha nech znie ako koľvek, vždy sa jedná o toho istého boha.

Dejiny

Vek jogy je neistý. Prvýkrát sa spomína v stredných upanišadách(diela komentujúce a vysvetlujúce védy). To znamená, že teoretické a filozofické základy jogy sú vo védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3500 pred Kr..

Európania sa o joge dozvedeli v čase, keď Angličania a Francúzi kolonizovali Indiu.

Osem stupňov

Jogíni začínajú so školením koncentrácie na určitý predmet, aby získali kontrolu nad činnosťou zmyslov a nevedomia. Potom nasleduje osem stupňov (Pataňdžaliho systém):

• 1. jama (sebaovládanie), čiže dodržiavanie určitých prikázaní, napr. cudnosť, nezraňovania (ahimsa), pravdivosť
• 2. nijama (observancia), čiže dodržiavanie predpisov čistoty
• 3. asana (sedenie), čiže rôzne pózy tela
• 4. pranajama (ovládanie dýchania)
• 5. pratjahara (odtiahnutie zmyslových orgánov od ich objektov)
• 6. dharana (držanie), čiže koncentrácia
• 7. dhjana (meditácia)
• 8. sámadhí (maximálne pohrúženie) - toto je cieľ všetkých jóg

Druhy jogy

Podľa druhu človeka hľadajúceho boha existujú viaceré spôsoby/cesty/oblasti jogy, najmä:

• karmajoga (joga nesebeckého konania) - cesta milosrdenstva a dobrých skutkov
• bhaktijoga (joga oddanej lásky k bohu) - cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k Bohu
• krijajoga (joga činu) - cesta pre tých, ktorých priťahujú rituály a náboženská poslušnosť
• džnánajoga (joga intelektuálneho poznania) - táto joga je intelektuálna cesta a preto vyžaduje pochopenie Véd a upanišád.
• sahadžajoga (joga spontánnej sebarealizácia)
• marmajoga (joga spojenia biologických rytmov) - v tejto joge sa technicke presne zaujaté pózy vnímajú ako test, pri ktorom dávam svojmu telu šancu sa so mnou rozprávať a pri ktorom si teda stále znova dávam a zidpovedám otázku o zmysle života; predpokladom je pravidelné poddanie sa najhlbším želaniam srdca
• dhanajoga - mentálne meditačné cvičenie
• lajajoga - pokúša sa aktivovať čakry spievaním a recitovaním mantier
• mantrajoga - podobne ako predchádzajúca aktivuje vyššie telo prostredníctvom vibrácií spevu a mantry
• hathajoga (joga duševnej a telesnej harmonizácie; telesná joga) - táto forma je najrozšírenejšia na západe (Európa/USA) a slúži tam najmä na zlepšenie telesného zdravia; je známa najmä prostredníctvom asany - fyzických cvičení pútajúcich telo k mysli; cieľom je uviesť protikladné sily organizmu do súladu; ulatňuje sa zásada, že sa telo najprv musí zbaviť porúch získaných nesprávnou životosprávou a povrchným dýchaním
• kundalinijoga (joga na spôsobenie stúpania sily kundalini v tele) - toto je cesta pre tých, ktorí sú takí netrpezliví dosiahnuť sámadhí, že pre to ochotne riskujú zničenie svojho fyzického tela; používajú ju mnohí tantristi; dnešným predstaviteľom je jogín Bhadžan
• rádžajoga (k oslobodeniu vedúca joga celistvosti; kráľovská joga) - zhŕňa všetky menované jogy pri hľadaní osvietenia

Ďalej existuje tibetská liečivá joga Kum nje

Najčastejšie formy na západe (Európa a Spojené štáty) sú hathajoga, marmajoga a kundalinijoga.

Cvičenia

Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými asanami, ďalej fáza hlbokého uvoľnenia, ako aj meditácia.

Napr. v kundalinijoge sa energia kundalini stimuluje kombináciou póz tela, pohybov, vnútorných koncentračných bodov, dýchania, použitím mantier (meditačných slov) a mudier (gést rúk) tak, aby začala prúdiť cez čakry (energetické centrá).

Texty

Najdôležitejšími spismi jogy sú o. i. :

• Upanišady: zaoberajú sa jnanajogou
• Bhagavadgíta (Spev vznešeného) obsiahnutý v Mahábhárate: zaoberá sa všetkými cestami jogy, najmä však karmajogou a bhaktijogou
• Hathajoga pradipika: zaoberá sa hathajogou a kundalinijogou
• Jóga-sútry od mudrca Pataňdžaliho (2. al. 1. stor. pred Kr.): základné dielo, obsahuje základné poučky jogy, komentované Vjasom (7. alebo 8. stor. ) a Vacaspatimišrom (9. stor. )

Účinok jogy

Účinok jogy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník jogy v dennom živote; tým ziskavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces, a tým získať silu, schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.

Účinky jogy:

• 1. Joga dáva zdravie: Prostredníctvom jogy možno získať alebo udržať si dobré zdravie. Nemôžeme tvrdiť, že len prostrednictvom jogy dosiahneme dobré zdravie. Musíme rešpektovať a prijímať vymoženosti modernej medicíny, ktorá umožňuje účinne bojovať proti celému radu ochorení. Jogovými cvičeniami nenahradíme operácie alebo neodstránime mechanické defekty tela, vrodené vady, aj keď na druhej strane sa joga v medicíne využíva (napr. v rehabilitačných postupoch). Sú však aj psychogénne ochorenia, choroby, ktoré si spôsobujeme samy negatívnym myslením,, negativnym prístupom k životu, stresovými situáciami, disharmonickými medziľudskými vzťahmi. Týmto poruchám môžeme predchádzať fyzickými aj mentálnymi cvikmi. Jogovým cvicením môžeme rozšíriť schopnosť ovládať niektoré systémy, ktoré bežne neovládame, pretože pracujú autonómne, mimo našej vôle. Rôzne polohy tela pôsobia na žľazy s vnútornou sekréciou, stimulujú tvorbu hormónov a udržujú nervovú sústavu v bdelom stave. Pránajámou (dychacími technikami) ovplyvňujeme priaznivo celý telesný metabolizmus a krvný obeh.
• 2. Joga rozvíja koncentráciu.
• 3. Joga pomáha ziskať sebadôveru.
• 4. Joga pomáha udržiavať fyzickú a psychickú integritu.
• 5. Joga zosúlaďuje vnutorné a vonkajšie aktivity v dennom živote.
• 6. Joga dáva schopnosť prekonať zlozvyky, prípútanosti, závislosti.
• 7. Joga umožňuje sebarealizáciu.