Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: uk:Аджанта
Sisua (diskusia | príspevky)
d typografia, wikilinky
Riadok 30: Riadok 30:
|}<noinclude>
|}<noinclude>
{{Whc}}
{{Whc}}
'''Adžanta''' - (''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte [[Maháraštra]]). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú v ústraní ležiacu, avšak esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.
'''Adžanta''' - (''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte [[Maháraštra]]). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, avšak esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.
[[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Ajante]]
[[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Ajante]]
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40—60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. — 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]]. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40—60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. — 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]]. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch
i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami
i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami [[freska]]mi, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien [[chrám]]ov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb.
Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
[[freska]]mi, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien [[chrám]]ov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb.
Značná časť z nich je žiaľ poškodená mechanicky.


Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).
Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života [[Budha|Budhu]]. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).


S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.
S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.


Komplex jaskynných chrámov bol zaradený v r. 1983 na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva UNESCO]].
Komplex jaskynných chrámov bol zaradený v r. 1983 na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva UNESCO]].

Verzia z 09:40, 27. jún 2007

Ajanta caves1
Svetové dedičstvo UNESCO
Štát India
Typ Kultúrna
Kritérieum I.,II.,III.,VI.
Identifikačné č. 242
Región2 Maharashtra State
História zápisu
Oficiálne zapísané: 1983
7. zasadanie komisie UNESCO
Na zozname ohrozených: Nie
SD odkaz: http://whc.unesco.org/en/list/242

1 Oficiálny názov, podľa Zoznamu svetového dedičstva
2 Oficiélne podľa UNESCO

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

Adžanta - (Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, avšak esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.

Nástenná maľba v Ajante

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40—60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. — 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol zaradený v r. 1983 na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Súvisiace odkazy

Externé odkazy