Augustín Doležal: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
LacoR (diskusia | príspevky)
d wiki Necpaly
Riadok 12: Riadok 12:
== Životopis ==
== Životopis ==


Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v [[Necpaly|Necpaloch]], [[Kremnica|Kremnici]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Modra|Modre]], [[Bratislava|Bratislave]] a niekoľko rokov študoval tiež na [[Nemecko|nemeckej]] univerzite v [[Altdorf]]e. V roku [[1762]] pôsobil ako rektor v [[Necpaly|Necpaloch]], v roku [[1767]] bol evanjelickým kazateľom v [[Hybe|Hybiach]] a v roku [[1783]] v [[Sučany|Sučanoch]].
Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], [[Kremnica|Kremnici]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Modra|Modre]], [[Bratislava|Bratislave]] a niekoľko rokov študoval tiež na [[Nemecko|nemeckej]] univerzite v [[Altdorf]]e. V roku [[1762]] pôsobil ako rektor v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], v roku [[1767]] bol evanjelickým kazateľom v [[Hybe|Hybiach]] a v roku [[1783]] v [[Sučany|Sučanoch]].


== Tvorba ==
== Tvorba ==

Verzia z 13:39, 27. jún 2007

Augustín Doležal
slovenský básnik, evanjelický kňaz a pedagóg
Narodenie27. marec 1737
Skalica, Slovensko
Úmrtie21. marec 1802
Sučany, Slovensko

Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica – † 21. marec 1802, Sučany) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ.

Životopis

Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe. V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a v roku 1783 v Sučanoch.

Tvorba

Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.

Dielo

  • 1781 - Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem, oslavná báseň pri príležitosti vydania Tolerančného patentu
  • 1791 - Pamětná celému světu tragoedia, veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou