Augustín Doležal: Rozdiel medzi revíziami
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
d wiki Necpaly |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v [[Necpaly|Necpaloch]], [[Kremnica|Kremnici]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Modra|Modre]], [[Bratislava|Bratislave]] a niekoľko rokov študoval tiež na [[Nemecko|nemeckej]] univerzite v [[Altdorf]]e. V roku [[1762]] pôsobil ako rektor v [[Necpaly|Necpaloch]], v roku [[1767]] bol evanjelickým kazateľom v [[Hybe|Hybiach]] a v roku [[1783]] v [[Sučany|Sučanoch]]. |
Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], [[Kremnica|Kremnici]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Modra|Modre]], [[Bratislava|Bratislave]] a niekoľko rokov študoval tiež na [[Nemecko|nemeckej]] univerzite v [[Altdorf]]e. V roku [[1762]] pôsobil ako rektor v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], v roku [[1767]] bol evanjelickým kazateľom v [[Hybe|Hybiach]] a v roku [[1783]] v [[Sučany|Sučanoch]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
Verzia z 13:39, 27. jún 2007
Augustín Doležal | |
slovenský básnik, evanjelický kňaz a pedagóg | |
Narodenie | 27. marec 1737 Skalica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 21. marec 1802 Sučany, Slovensko |
Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica – † 21. marec 1802, Sučany) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ.
Životopis
Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe. V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a v roku 1783 v Sučanoch.
Tvorba
Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.
Dielo
- 1781 - Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem, oslavná báseň pri príležitosti vydania Tolerančného patentu
- 1791 - Pamětná celému světu tragoedia, veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou