Alexander z Halesu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 11:57, 9. júl 2007

Alexander z Halesu, tiež Alexander Halský (* okolo 1175 – † 1245) bol stredoveký filozof, vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na Parížskej univerzite.

Je autorom diela Summa universae theologiae predstavujúceho základné dielo františkánskej školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho augustinizmu. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než Lombardove Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v Paríži využil takmer celú Aristotelovu filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od Aristotela všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva mu prednosť. Využiva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým Avicennove.

Alexander zavádza vo svojej Sume latinský výraz actus purus = čistý akt.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Alexander z Halesu''', tiež '''Alexander Halský''' (* okolo [[1175]] – † [[1245]]) bol [[stredovek|stredoveký]] [[filozof]], vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na [[Paríž]]skej univerzite.
-Je autorom diela ''Summa universae theologiae'' predstavujúceho základné dielo [[františkáni|františkánskej]] školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho [[augustinus|augustinizmu]]. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než [[Petrus Lombardus|Lombardove]] Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v [[Paríž]]i využil takmer celú [[Aristoteles|Aristotelovu]] filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od [[Aristotelus|Aristotela]] všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva mu prednosť. Využiva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým [[Avicenna|Avicennove]].
+Je autorom diela ''Summa universae theologiae'' predstavujúceho základné dielo [[františkáni|františkánskej]] školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho [[augustinus|augustinizmu]]. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než [[Petrus Lombardus|Lombardove]] Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v [[Paríž]]i využil takmer celú [[Aristoteles|Aristotelovu]] filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od [[Aristotelus|Aristotela]] všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva mu prednosť. Využiva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým [[Ibn Síná|Avicennove]].
 Alexander zavádza vo svojej Sume [[latinčina|latinský]] výraz ''actus purus'' = čistý akt.