Hiragana: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: az:Hiraqana əlifbası |
d robot Pridal: eo:Rondaj kanaoj, vi:Hiragana |
||
Riadok 192: | Riadok 192: | ||
[[de:Hiragana]] |
[[de:Hiragana]] |
||
[[en:Hiragana]] |
[[en:Hiragana]] |
||
[[eo:Rondaj kanaoj]] |
|||
[[es:Hiragana]] |
[[es:Hiragana]] |
||
[[et:Hiragana]] |
[[et:Hiragana]] |
||
Riadok 223: | Riadok 224: | ||
[[ug:ھىراگانا]] |
[[ug:ھىراگانا]] |
||
[[uk:Хіраґана]] |
[[uk:Хіраґана]] |
||
[[vi:Hiragana]] |
|||
[[zh:平假名]] |
[[zh:平假名]] |
||
[[zh-classical:平假名]] |
[[zh-classical:平假名]] |
Verzia z 21:31, 24. júl 2007
Hiragana | |
Klasifikácia | |
ISO 15924: | 410 / Hira |
Hiragana (ひらがな – hiragana, 平仮名 - kandži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.
História
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastaralé. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
Dnešné použitie hiragany
- slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
- gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
- knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
- súkromné listy
- furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
- okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).
Základná sada znakov hiragany
Zastarané znaky sú zobrazené červenou.
あ a | い i | う u | え e | お o | (ya) | (yu) | (yo) |
---|---|---|---|---|---|---|---|
か ka | き ki | く ku | け ke | こ ko | きゃ kya | きゅ kyu | きょ kyo |
さ sa | し shi | す su | せ se | そ so | しゃ sha | しゅ shu | しょ sho |
た ta | ち chi | つ tsu | て te | と to | ちゃ cha | ちゅ chu | ちょ cho |
な na | に ni | ぬ nu | ね ne | の no | にゃ nya | にゅ nyu | にょ nyo |
は ha | ひ hi | ふ fu | へ he | ほ ho | ひゃ hya | ひゅ hyu | ひょ hyo |
ま ma | み mi | む mu | め me | も mo | みゃ mya | みゅ myu | みょ myo |
や ya | ゆ yu | よ yo | |||||
ら ra | り ri | る ru | れ re | ろ ro | りゃ rya | りゅ ryu | りょ ryo |
わ wa | ゐ wi | ゑ we | を o/wo | ||||
ん n | |||||||
が ga | ぎ gi | ぐ gu | げ ge | ご go | ぎゃ gya | ぎゅ gyu | ぎょ gyo |
ざ za | じ ji | ず zu | ぜ ze | ぞ zo | じゃ ja | じゅ ju | じょ jo |
だ da | ぢ ji | づ zu | で de | ど do | |||
ば ba | び bi | ぶ bu | べ be | ぼ bo | びゃ bya | びゅ byu | びょ byo |
ぱ pa | ぴ pi | ぷ pu | ぺ pe | ぽ po | ぴゃ pya | ぴゅ pyu | ぴょ pyo |