Hiragana: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Loveless (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: az:Hiraqana əlifbası
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: eo:Rondaj kanaoj, vi:Hiragana
Riadok 192: Riadok 192:
[[de:Hiragana]]
[[de:Hiragana]]
[[en:Hiragana]]
[[en:Hiragana]]
[[eo:Rondaj kanaoj]]
[[es:Hiragana]]
[[es:Hiragana]]
[[et:Hiragana]]
[[et:Hiragana]]
Riadok 223: Riadok 224:
[[ug:ھىراگانا]]
[[ug:ھىراگانا]]
[[uk:Хіраґана]]
[[uk:Хіраґана]]
[[vi:Hiragana]]
[[zh:平假名]]
[[zh:平假名]]
[[zh-classical:平假名]]
[[zh-classical:平假名]]

Verzia z 21:31, 24. júl 2007


Hiragana
Klasifikácia
ISO 15924: 410 / Hira

Hiragana (ひらがな – hiragana, 平仮名 - kandži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.

História

Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastaralé. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.

Dnešné použitie hiragany

  • slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
  • gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
  • knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
  • súkromné listy
  • furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
  • okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).

Základná sada znakov hiragany

Zastarané znaky sú zobrazené červenou.

a i u e o (ya) (yu) (yo)
ka ki ku ke ko きゃ kya きゅ kyu きょ kyo
sa shi su se so しゃ sha しゅ shu しょ sho
ta chi tsu te to ちゃ cha ちゅ chu ちょ cho
na ni nu ne no にゃ nya にゅ nyu にょ nyo
ha hi fu he ho ひゃ hya ひゅ hyu ひょ hyo
ma mi mu me mo みゃ mya みゅ myu みょ myo
ya yu yo
ra ri ru re ro りゃ rya りゅ ryu りょ ryo
わ wa ゐ wi ゑ we を o/wo
n
ga gi gu ge go ぎゃ gya ぎゅ gyu ぎょ gyo
za ji zu ze zo じゃ ja じゅ ju じょ jo
da ji zu de do
ba bi bu be bo びゃ bya びゅ byu びょ byo
pa pi pu pe po ぴゃ pya ぴゅ pyu ぴょ pyo

Pozri aj