Pavel Vilikovský: Rozdiel medzi revíziami

	Pavel Vilikovský
	slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista
Narodenie	27. jún 1941; Palúdzka, Slovensko
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 14:58, 26. júl 2007

Pavel Vilikovský (* 27. jún 1941, Palúdzka, teraz súčasť Liptovského Mikuláša) je slovenský prozaik, prekladateľ a publicista.

Životopis

Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získaval v Bratislave. V roku 1958 nastúpil na FAMU v Prahe, no v rokoch 1960 - 1965 študoval v Bratislave na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina - angličtina. V rokoch 1964 - 1970 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1970 - 1976 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 - 1996 pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu Romboid, v súčasnosti je redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader‘s Digest. V súčasnosti sa venuje prekladateľskej činnosti. Žije v Bratislave. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. Jána Vilikovského

Tvorba

Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom.

Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorý získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov.

Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu. No zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné byť nositeľom významu, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania.

Kompozičná aj námetová originálnosť, nevšednosť epických situácií a prelínanie sa úvahových i dejových prvkov s využívaním iných textov zaraďujú tohto autora k predstaviteľom slovenskej postmodernej literatúry.

V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venuje najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová ,Kurt Vonnegut a i.); príležitostne však prekladá i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne. V priebehu 70. rokov sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.

Ocenenia

Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ 1996 za knihu Krutý strojvodca
Cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu za rok 1996 (Krutý strojvodca)
Cena Dominika Tatarku za rok 1996 za knihu Krutý strojvodca
Stredoeurópska cena (Vilenica 1999)

Dielo

1965 - Citová výchova v marci, zbierka poviedok
1983 - Prvá veta spánku, novela s detektívnou zápletkou
1989 - Eskalácia citu, kniha poviedok
1989 - Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, novela
1989 - Večne je zelený… , burleskná novela
1991 - Slovenský Casanova (spoluautor Lajos Grendel)
1992 - Peší príbeh, novela
1996 - Krutý strojvodca, zbierka poviedok
1998 - Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov, spoločenská publicistika (spoluautor Tomáš Janovic)
2001 - Posledný kôň Pompejí
2004 - Vyznania naivného milovníka
2005 - Čarovný papagáj a iné gýče, nominovaná do finále Anasoft litera
2006 - Silberputzen. Leštenie starého striebra

@@ Riadok 16: / Riadok 16: @@
 == Tvorba ==
+Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom.
-Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom. Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise [[Mladá tvorba]]. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorí získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov. Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu, no zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné niesť význam, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania. V prekladateľskej časti jeho tvorby sa venoval najmä prekladom z anglickej prózy ([[James Aldridge]], [[William Faulkner]], [[Joseph Conrad]] a i.), príležitostne však prekladal i eseje ([[Thomas Stearns Eliot]]) a básne. V priebehu [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.
+Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise [[Mladá tvorba]]. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorý získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov.
+Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu. No zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné byť nositeľom významu, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania.
+Kompozičná aj námetová originálnosť, nevšednosť epických situácií a prelínanie sa úvahových i dejových prvkov s využívaním iných textov zaraďujú tohto autora k predstaviteľom [[slovenskej postmodernej literatúry]].
+V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venuje najmä prekladom z anglickej a americkej prózy ([[James Aldridge]], [[William Faulkner]], [[Joseph Conrad]], [[ Virginia Woolfová ]],[[ Kurt Vonnegut ]] a i.); príležitostne však prekladá i eseje ([[Thomas Stearns Eliot]]) a básne. V priebehu [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.
 == Ocenenia ==