Virológia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. |
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. |
||
Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie. |
Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie. |
||
Hlavným odvetvím |
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia virov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastliné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie. |
||
Dalším kritériom klasifikácie môže byť ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy. |
Dalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]). |
||
Najnovšia správa Medzinárodnej komisie |
Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov ([[ICTV]]) uviedla 5450 vírusov zoradených |
||
do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. |
do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. |
||
Pravdepodobne hlavnou motiváciou |
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie spoznat virusy je ich nezastupitelne miesto v ekosystemoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka(osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Kategória:Virológia]] |
[[Kategória:Virológia]] |
||
Verzia z 14:40, 6. august 2007
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy - víry, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog. Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie.
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia virov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky(mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Dalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie spoznat virusy je ich nezastupitelne miesto v ekosystemoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka(osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.