Sacharid: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 4: Riadok 4:
Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z [[uhlík]]a (C), [[vodík]]a (H) a [[kyslík]]a (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj [[fosfor]] (P), [[dusík]] (N) alebo [[síra|síru]] (S).
Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z [[uhlík]]a (C), [[vodík]]a (H) a [[kyslík]]a (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj [[fosfor]] (P), [[dusík]] (N) alebo [[síra|síru]] (S).
==Funkcia==
==Funkcia==
Sacharidy plnia mnoho veľmi dôležitých funkcií: 1.Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukoza)
Sacharidy plnia mnoho veľmi dôležitých funkcií: 1.Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukoza) 2. Stavebná funkcia (hlavne škrob a chitín)
2. Stavebná funkcia (hlavne škrob a chitín)
3. Zásobná funkcia ( u rastlín škrob a u hub a živočíchov glykogén)
3. Zásobná funkcia ( u rastlín škrob a u hub a živočíchov glykogen)
4. Súčasť enzýmov, hormonov a nukleových
4. Súčasť enzýmov, hormonov a nukleových
kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)
kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)

Verzia z 20:11, 14. august 2007

Sacharidy alebo glycidy (v staršom názvosloví uhľohydráty, uhľovodany, karbohydráty, názov cukry sa vzťahuje len na mono- a oligosacharidy) sú skupina biomolekúl, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch. Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.

Štruktúra

Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj fosfor (P), dusík (N) alebo síru (S).

Funkcia

Sacharidy plnia mnoho veľmi dôležitých funkcií: 1.Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukoza) 2. Stavebná funkcia (hlavne škrob a chitín)

                                               3. Zásobná funkcia ( u rastlín škrob a u hub a živočíchov glykogén)
                                               4. Súčasť enzýmov, hormonov a nukleových 

kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)

                                               5. Súčasť membrán (glykoproteíny a glykolipidy)


Starší názov uhľohydráty alebo uhľovodany vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a vody, t.j. Cn(H2O)n. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody, takže takéto pomenovanie je nesprávne a mylné)

Rozdelenie sacharidov

Sacharidy rozdeľujeme na tri hlavné skupiny: 1.Monosacharidy

                                            2.Oligosacharidy
                                            3.Polysacharidy

Sacharidy taktiež plnia dôležitú úlohu v rôznych zlúčeninách (nukleové kyseliny)

Monosacharidy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Monosacharidy

Monosacharidy sú jednoduché sacharidy.Sú zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka. Monosacharidy ako z nazvu vyplýva sa skladajú z jednej jednotky, molekuly. Z chemického hľadiska to sú polyhydroxyketony alebo polyhydroxyaldehydy nakoľko vo svojej štruktúre obsahujú ketonovú alebo aldehydovú skupinu funkčnú skupinu a funkčnú skupinu alkoholov. Monosacharidy sú bezfarebné kryštalické látky, dobre rozpustné vo vode alebo v zriedenom etanole, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách. Je pre ne charakteristická viac či menej sladká chuť. Su považované za manoméry nakoľko sú základnou stavebnou jednotkou oligosacharidov a polysacharidov. Sú základné stavebné jednotky všetkých sacharidov a ich zľúčenín s inými organickými molekulami. Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, ...

Aldózy a ketózy s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule majú rovnaké molekulové vzorce, preto sa využívajú pri zapisovaní ich štruktúrne vzorce. Najvýznammejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule je glukóza a fruktóza.

Polysacharidy

Prehľad monosacharidov

Triózy

Najjednoduchšie monosacharidy sú

Tetrózy

Pentózy

Hexózy


Prehľad polysacharidov