Nikolaj Michajlovič Romanov: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d doplnok z en:wiki |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Veľkoknieža '''Nikolaj Michajlovič Romanov''' (''Николай Михайлович Романов'') (* [[26. apríl]], [[1859]], [[Cárske Selo]], [[Rusko]] – † [[28. január]], [[1919]], [[Petrohrad]], [[Rusko]]) bol |
Veľkoknieža '''Nikolaj Michajlovič Romanov''' (''Николай Михайлович Романов'') (* [[26. apríl]], [[1859]], [[Cárske Selo]], [[Rusko]] – † [[28. január]], [[1919]], [[Petrohrad]], [[Rusko]]) bol [[generál]] ruskej cárskej armády, [[dejepisec]], [[historik]] doby Romanovovcov a amatérsky [[entomológ]] – [[lepidopterológ]] Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým [[demokrat]]–[[humanista]] a mecenáš mnohých významných ruských entomológov. |
||
== Život == |
|||
Narodil sa roku [[1859]] v |
Narodil sa roku [[1859]] v Cárskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár [[Nikolaj II.]], ktorého s celou rodinou popravili počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy Cecily Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Dostal vojenské vzdelanie. Roku [[1878]] bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch [[1877]] – [[1878]] sa zúčastnil i rusko–tureckej vojny. Dosiahol hodnosť [[generál]]a. |
||
== Dielo == |
|||
⚫ | Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil |
||
[[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]]. |
|||
=== História === |
|||
⚫ | |||
Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára [[Alexander I. (cár)|Alexandra I.]] Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny. |
|||
=== Lepidopterológia === |
|||
⚫ | Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil na [[Kaukaz]]e, sa zaujímal o zber a štúdium [[motýle|motýľov]], ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí entomológovia, ako napr. [[Gustav Ivanovič Sievers]], ([[1843]] – [[1898]]) a [[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]]. |
||
⚫ | Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom viacerkých lepidopterológov, ako boli [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum–Grshimailo]]. Spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]). Bol zakladateľom a vydavateľom viacdielnej série ''Mémoires sur les Lépidoptères'' (''Spomienky o motýľoch''), ktorá vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského [[poddruh]]u vidlochvosta ''[[Papilio alexanor]]'' ssp. ''orientalis''. |
||
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg|Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so [[Sergej Nikolajevič Alphéraky|Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym]] zabitý v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?). |
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg|Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so [[Sergej Nikolajevič Alphéraky|Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym]] zabitý v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?). |
||
Dňa [[5. december|5. decembra]] [[1898]] sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Cárskej ruskej historickej spoločnosti ('' Императорского Русского Исторического Общества''). |
|||
Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov [[hmyz]]u, napr.: ''Melitaea romanovi'' |
Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov [[hmyz]]u, napr.: ''''Melitaea romanovi'''' Grum–Grshimailo [[1891]], ''[[Tomares romanovi]]'' a pod. |
||
== Bibliografia == |
== Bibliografia == |
||
* Романов, Н. М: 1879, ''Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum.'' Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321 – 516, Tab. III., (15. 5. 1879). |
|||
* Романов, Н. М: |
* Романов, Н. М: 1882, ''Une nouvelle Colias du Caucase.'' Horae Soc. ent. Ross. 17, 127 – 134, tab. 4 – 5. |
||
* Романов, Н. М: |
* Романов, Н. М: 1884, ''Les Lépidoptères de la Transcaucasie'', 1re Partie. (N. M. Romanoff), ''Mémoires sur les lépidoptères'' (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5. |
||
* Романов, Н. М: 1884, Les Lépidoptères de la Transcaucasie“, 1re Partie. (N. M. Romanoff), Mémoires sur les Lépidoptères (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5. |
|||
== Zdroje informácií o autorovi == |
== Zdroje informácií o autorovi == |
||
Riadok 45: | Riadok 50: | ||
* [http://www.peoples.ru/family/children/nikolay_romanov/ Swetlana Makarenko: Nikolai Michailowitsch Romanow (ru)] |
* [http://www.peoples.ru/family/children/nikolay_romanov/ Swetlana Makarenko: Nikolai Michailowitsch Romanow (ru)] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
Riadok 61: | Riadok 58: | ||
[[Kategória:Ruskí historici|Romanov, Nikolaj Michajlovič]] |
[[Kategória:Ruskí historici|Romanov, Nikolaj Michajlovič]] |
||
[[Kategória:Ruskí generáli|Romanov, Nikolaj Michajlovič]] |
[[Kategória:Ruskí generáli|Romanov, Nikolaj Michajlovič]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ |
Verzia z 06:56, 22. august 2007
Veľkoknieža Nikolaj Michajlovič Romanov (Николай Михайлович Романов) (* 26. apríl, 1859, Cárske Selo, Rusko – † 28. január, 1919, Petrohrad, Rusko) bol generál ruskej cárskej armády, dejepisec, historik doby Romanovovcov a amatérsky entomológ – lepidopterológ Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým demokrat–humanista a mecenáš mnohých významných ruských entomológov.
Život
Narodil sa roku 1859 v Cárskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár Nikolaj II., ktorého s celou rodinou popravili počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy Cecily Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Dostal vojenské vzdelanie. Roku 1878 bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch 1877 – 1878 sa zúčastnil i rusko–tureckej vojny. Dosiahol hodnosť generála.
Dielo
História
Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára Alexandra I. Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a Napoleona, životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny.
Lepidopterológia
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil na Kaukaze, sa zaujímal o zber a štúdium motýľov, ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí entomológovia, ako napr. Gustav Ivanovič Sievers, (1843 – 1898) a Alexander Becker (1818 – 1901), ktorí už od roku 1870 zbierali pre neho motýle.
Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom viacerkých lepidopterológov, ako boli Sergej Nikolajevič Alphéraky, Nikolaj Grigorijevič Erschoff, Hugo Fiodorovič Christoph, Grigorij Efimovič Grum–Grshimailo. Spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s Karlom Fixsenom, Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom (1832 – 1911), Dr. Ottom Staudingerom (1830 – 1900). Bol zakladateľom a vydavateľom viacdielnej série Mémoires sur les Lépidoptères (Spomienky o motýľoch), ktorá vychádzala v Petrohrade v období rokov 1884 až 1897 a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku 1884 publikoval svoju prvú prácu o motýľoch Kaukazu, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského poddruhu vidlochvosta Papilio alexanor ssp. orientalis.
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v Sankt Petersburgu ďalej. V zime medzi rokmi 1918 – 1919 bol zatknutý spoločne so Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym zabitý v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade dňa 28. 1. 1919 [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).
Dňa 5. decembra 1898 sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Cárskej ruskej historickej spoločnosti ( Императорского Русского Исторического Общества).
Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov hmyzu, napr.: 'Melitaea romanovi' Grum–Grshimailo 1891, Tomares romanovi a pod.
Bibliografia
- Романов, Н. М: 1879, Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum. Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321 – 516, Tab. III., (15. 5. 1879).
- Романов, Н. М: 1882, Une nouvelle Colias du Caucase. Horae Soc. ent. Ross. 17, 127 – 134, tab. 4 – 5.
- Романов, Н. М: 1884, Les Lépidoptères de la Transcaucasie, 1re Partie. (N. M. Romanoff), Mémoires sur les lépidoptères (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5.
Zdroje informácií o autorovi
- Derksen, W., Scheiding – Göllner, U., 1963 – 1968: Index litteraturae entomologicae. Nemecký entomologický ústav Nemeckej akadémie vied, Eberswald bei Berlin. Serie II., Bd. I. – V. Berlin (od roku 1864 do roku 1900), 1963 – 1975. Part IV. 495: [Romanoff, Nikolai Michajlovič Großfürst] – (bibliografia).
- Nekrutenko, Y., P.: 1990, Dnevnye babočki Kaukaza, part. I., Dumka Naukova, Kyjev, 28 – 29 + portrét.
- Hesselbarth, G.; Oorschot, H. van & Wagener, S.: 1995, Die Schmetterlinge der Türkei, Band 2: 1193, 1275 – 1276: (časť bibliografie).
- Naumann, C. M.: 2000: Zu Besuch beim Großfürsten Nikolai Mikhailovich Romanoff. – Entomol. Zeitschrift, 110(1): 12 – 17.
- Jamie H. Cockfield: White Crow: The Life and Times of the Grand Duke Nicholas Mikhailovich Romanov, 1859-1919. Praeger, Westport, Conn. 2002, ISBN 0275977781
- George, Grand Duchess of Russia, “A Romanov Diary”, Atlantic International Publications, 1988. ISBN 0938311093
- Korolev, V.A. & Murzin V.S., 1997: Historical review. – In: Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories (Lepidoptera, Rhopalocera). Vol. 1. Hesperiidae, Papilionidae, Pieridae, Satyridae. (Edited by V. K. Tuzov. – Sofia – Moscow, Pensoft, 39 – 103: 58 – 59: (krátka biografia).
- Tuzov, V. K & kol.: 2000, Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories (Lepidoptera, Rhopalocera), Volume 2, Pensoft, Sofia – Moscow, 571: (časť bibliografie).
- Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Romanoff Nikolaj Michalovitsch, Großfürst“.
- Королёв В. А., 2002: Internetové informácie: ГАЛЕРЕЯ ЛЕПИДОПТЕРОЛОГОВ РОССИИ: НИКОЛАЙ МИХАЙЛОВИЧ РОМАНОВ (1859 – 1919).
Práce historické
- Die Fürsten Dolgorukij, die Mitarbeiter Kaiser Alexanders I. in den ersten Jahren seiner Regierung. Schmidt & Günther, Leipzig 1902
- Le Comte Paul Stroganov. Impr. nat., Paris 1905
- Correspondence de l’empereur Alexandre Ier avec sa soeur la grande-duchesse Catherine, princesse d’Oldenbourg, puis reine de Wurtemberg. Manufacture des Papiers de l’Etat, Paris 1910
- L’ Empereur Alexandre Ier: Essai d’étude historique. Manufacture des papiers de l’État, St.-Pétersbourg 1912
- Les Rapports diplomatiques de Lebzeltern, Ministre d’Autriche, à la cour de Russie. Eksped. zagot. gosud. bumag, S.-Peterburg 1913