Nikolaj Michajlovič Romanov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
AtonX (diskusia | príspevky)
d doplnok z en:wiki
Riadok 1: Riadok 1:
Veľkoknieža '''Nikolaj Michajlovič Romanov''' (''Николай Михайлович Романов'') (* [[26. apríl]], [[1859]], [[Cárske Selo]], [[Rusko]] – † [[28. január]], [[1919]], [[Petrohrad]], [[Rusko]]) bol známy a veľmi významný predstaviteľ ruskej entomologickej generácie konca 19. a začiatku 20. storočia. Nikolaj Michajlovič Romanov bol vysoký ruský [[dôstojník]] cárskej armády ([[generál]]), [[dejepisec]], [[historik]] doby Romanovovcov a amatérsky [[entomológ]] – [[lepidopterológ]], okolo ktorého sa zoskupujú viacerí významní a veľkí [[entomológ]]ovia Ruského impéria. Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým [[demokrat]] [[humanista]] a mecenáš mnohých významných ruských [[entomológ]]ov.
Veľkoknieža '''Nikolaj Michajlovič Romanov''' (''Николай Михайлович Романов'') (* [[26. apríl]], [[1859]], [[Cárske Selo]], [[Rusko]] – † [[28. január]], [[1919]], [[Petrohrad]], [[Rusko]]) bol [[generál]] ruskej cárskej armády, [[dejepisec]], [[historik]] doby Romanovovcov a amatérsky [[entomológ]] – [[lepidopterológ]] Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým [[demokrat]]–[[humanista]] a mecenáš mnohých významných ruských entomológov.


== Život ==
Narodil sa roku [[1859]] v [[Petrohrad]]e v [[Cárske Selo|Carskom Sele]]. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár [[Nikolaj II.]], ktorý bol s celou rodinou popravený po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii). Bol starším synom kaukazského gubernátora – námestníka Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy [Cecily] Fedorovny von Baden (*1839). Bol aj vnukom samotného ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Ako väčšine „mužských“ členov ruskej cárskej rodiny už od detstva mu bola určená kariéra vojenského dôstojníka, a preto dostal vojenské vzdelanie. Roku [[1878]] bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch [[1877]] – [[1878]] sa zúčastnil i rusko – tureckej vojny. Dosiahol hodnosť [[generál]]a.
Narodil sa roku [[1859]] v Cárskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár [[Nikolaj II.]], ktorého s celou rodinou popravili počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy Cecily Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Dostal vojenské vzdelanie. Roku [[1878]] bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch [[1877]] – [[1878]] sa zúčastnil i rusko–tureckej vojny. Dosiahol hodnosť [[generál]]a.


== Dielo ==
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil ako syn kaukazského gubernátora na [[Kaukaz]]e, sa zaujímal o zber a štúdium [[motýle|motýľov]], ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí významní ruskí [[entomológ]]ovia, ako napr. [[Gustav Ivanovič Sievers]], ([[1843]] – [[1898]]) a
[[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]].


=== História ===
V entomologickej verejnosti je známy ako veľkoknieža: („Grand Duke“ = „Großfürst“). Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom takých známych velikánov v [[lepidopterológia|lepidopterológii]], ako napr.: [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum – Grshimailo]] ale i iní. Okrem ruských [[entomológ]]ov spolupracoval i so zahraničnými [[lepidopterológ]]mi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]) a druhými. Pre svetovú entomológiu má jeho osobnosť obrovský význam ako hlavný zakladateľ a vydavateľ významnej publikácie: '''„Mémoires sur les Lépidoptères“'''. Táto viacdielna práca vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského [[poddruh]]u vidlochvosta '''''Papilio alexanor'' ssp. ''orientalis'''''.
Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára [[Alexander I. (cár)|Alexandra I.]] Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny.

=== Lepidopterológia ===
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil na [[Kaukaz]]e, sa zaujímal o zber a štúdium [[motýle|motýľov]], ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí entomológovia, ako napr. [[Gustav Ivanovič Sievers]], ([[1843]] – [[1898]]) a [[Alexander Becker]] ([[1818]] – [[1901]]), ktorí už od roku [[1870]] zbierali pre neho [[motýle]].

Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom viacerkých lepidopterológov, ako boli [[Sergej Nikolajevič Alphéraky]], [[Nikolaj Grigorijevič Erschoff]], [[Hugo Fiodorovič Christoph]], [[Grigorij Efimovič Grum–Grshimailo]]. Spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s [[Karl Fixsen|Karlom Fixsenom]], Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom ([[1832]] – [[1911]]), [[Otto Staudinger|Dr. Ottom Staudingerom]] ([[1830]] – [[1900]]). Bol zakladateľom a vydavateľom viacdielnej série ''Mémoires sur les Lépidoptères'' (''Spomienky o motýľoch''), ktorá vychádzala v [[Petrohrad]]e v období rokov [[1884]] až [[1897]] a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku [[1884]] publikoval svoju prvú prácu o [[motýle|motýľoch]] [[Kaukaz]]u, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského [[poddruh]]u vidlochvosta ''[[Papilio alexanor]]'' ssp. ''orientalis''.


Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg|Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so [[Sergej Nikolajevič Alphéraky|Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym]] zabitý v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po [[VOSR|Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii]] neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v [[Sankt Peterburg|Sankt Petersburg]]u ďalej. V zime medzi rokmi [[1918]] – [[1919]] bol zatknutý spoločne so [[Sergej Nikolajevič Alphéraky|Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym]] zabitý v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] v [[Petrohrad]]e dňa 28. 1. [[1919]] [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).
Počas svojho života zastával viacero významných vedeckých postov. Dňa 5. 12. [[1898]] sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Ruskej historickej spoločnosti (= Императорского Русского Исторического Общества), ako i mnohých ďalších.
Dňa [[5. december|5. decembra]] [[1898]] sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Cárskej ruskej historickej spoločnosti ('' Императорского Русского Исторического Общества'').


Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov [[hmyz]]u, napr.: ''Melitaea romanovi'' [[Grum – Grshimailo]], [[1891]], ''Tomares romanovi'' a iné.
Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov [[hmyz]]u, napr.: ''''Melitaea romanovi'''' Grum–Grshimailo [[1891]], ''[[Tomares romanovi]]'' a pod.
== Bibliografia ==
== Bibliografia ==
* Романов, Н. М: 1879, ''Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum.'' Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321 – 516, Tab. III., (15. 5. 1879).
* Романов, Н. М: 1879, Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum. Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321516, Tab. III., (15. 5. 1879).
* Романов, Н. М: 1882, ''Une nouvelle Colias du Caucase.'' Horae Soc. ent. Ross. 17, 127134, tab. 4 5.
* Романов, Н. М: 1882, Une nouvelle Colias du Caucase. Horae Soc. ent. Ross. 17, 127134, tab. 4 – 5.
* Романов, Н. М: 1884, ''Les Lépidoptères de la Transcaucasie'', 1re Partie. (N. M. Romanoff), ''Mémoires sur les lépidoptères'' (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 192, pl. 1 – 5.
* Романов, Н. М: 1884, Les Lépidoptères de la Transcaucasie“, 1re Partie. (N. M. Romanoff), Mémoires sur les Lépidoptères (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5.


== Zdroje informácií o autorovi ==
== Zdroje informácií o autorovi ==
Riadok 45: Riadok 50:


* [http://www.peoples.ru/family/children/nikolay_romanov/ Swetlana Makarenko: Nikolai Michailowitsch Romanow (ru)]
* [http://www.peoples.ru/family/children/nikolay_romanov/ Swetlana Makarenko: Nikolai Michailowitsch Romanow (ru)]



[[en:Grand Duke Nicholas Mikhailovich of Russia]]
[[de:Nikolai Michailowitsch Romanow]]
[[nl:Nicolaas Michajlovitsj van Rusland]]
[[pl:Mikołaj Michajłowicz Romanow]]
[[ru:Николай Михайлович]]




Riadok 61: Riadok 58:
[[Kategória:Ruskí historici|Romanov, Nikolaj Michajlovič]]
[[Kategória:Ruskí historici|Romanov, Nikolaj Michajlovič]]
[[Kategória:Ruskí generáli|Romanov, Nikolaj Michajlovič]]
[[Kategória:Ruskí generáli|Romanov, Nikolaj Michajlovič]]


[[en:Grand Duke Nicholas Mikhailovich of Russia]]
[[de:Nikolai Michailowitsch Romanow]]
[[nl:Nicolaas Michajlovitsj van Rusland]]
[[pl:Mikołaj Michajłowicz Romanow]]
[[ru:Николай Михайлович]]

Verzia z 06:56, 22. august 2007

Veľkoknieža Nikolaj Michajlovič Romanov (Николай Михайлович Романов) (* 26. apríl, 1859, Cárske Selo, Rusko – † 28. január, 1919, Petrohrad, Rusko) bol generál ruskej cárskej armády, dejepisec, historik doby Romanovovcov a amatérsky entomológlepidopterológ Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým demokrathumanista a mecenáš mnohých významných ruských entomológov.

Život

Narodil sa roku 1859 v Cárskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár Nikolaj II., ktorého s celou rodinou popravili počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy Cecily Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Dostal vojenské vzdelanie. Roku 1878 bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch 18771878 sa zúčastnil i rusko–tureckej vojny. Dosiahol hodnosť generála.

Dielo

História

Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára Alexandra I. Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a Napoleona, životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny.

Lepidopterológia

Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil na Kaukaze, sa zaujímal o zber a štúdium motýľov, ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí entomológovia, ako napr. Gustav Ivanovič Sievers, (18431898) a Alexander Becker (18181901), ktorí už od roku 1870 zbierali pre neho motýle.

Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom viacerkých lepidopterológov, ako boli Sergej Nikolajevič Alphéraky, Nikolaj Grigorijevič Erschoff, Hugo Fiodorovič Christoph, Grigorij Efimovič Grum–Grshimailo. Spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s Karlom Fixsenom, Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom (18321911), Dr. Ottom Staudingerom (18301900). Bol zakladateľom a vydavateľom viacdielnej série Mémoires sur les Lépidoptères (Spomienky o motýľoch), ktorá vychádzala v Petrohrade v období rokov 18841897 a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku 1884 publikoval svoju prvú prácu o motýľoch Kaukazu, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského poddruhu vidlochvosta Papilio alexanor ssp. orientalis.

Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v Sankt Petersburgu ďalej. V zime medzi rokmi 19181919 bol zatknutý spoločne so Sergejeom Nikolajevičom Alphérakym zabitý v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade dňa 28. 1. 1919 [30. 1. 1919 ?] (zrejme bol zastrelený ?).

Dňa 5. decembra 1898 sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Cárskej ruskej historickej spoločnosti ( Императорского Русского Исторического Общества).

Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov hmyzu, napr.: 'Melitaea romanovi' Grum–Grshimailo 1891, Tomares romanovi a pod.

Bibliografia

  • Романов, Н. М: 1879, Quelques observations sur les Lépidoptères de la partie du Haut – Plateau Arménien, comprise entre Alexandropol, Kars et Erzéroum. Horae Soc. ent. Ross., 14(1878) 321 – 516, Tab. III., (15. 5. 1879).
  • Романов, Н. М: 1882, Une nouvelle Colias du Caucase. Horae Soc. ent. Ross. 17, 127 – 134, tab. 4 – 5.
  • Романов, Н. М: 1884, Les Lépidoptères de la Transcaucasie, 1re Partie. (N. M. Romanoff), Mémoires sur les lépidoptères (Red. N. M. Romanoff. – St. Peterburg: Stassuléwitsch, Vol. 1. – P. 1 – 92, pl. 1 – 5.

Zdroje informácií o autorovi

  • Derksen, W., Scheiding – Göllner, U., 1963 – 1968: Index litteraturae entomologicae. Nemecký entomologický ústav Nemeckej akadémie vied, Eberswald bei Berlin. Serie II., Bd. I. – V. Berlin (od roku 1864 do roku 1900), 1963 – 1975. Part IV. 495: [Romanoff, Nikolai Michajlovič Großfürst] – (bibliografia).
  • Nekrutenko, Y., P.: 1990, Dnevnye babočki Kaukaza, part. I., Dumka Naukova, Kyjev, 28 – 29 + portrét.
  • Hesselbarth, G.; Oorschot, H. van & Wagener, S.: 1995, Die Schmetterlinge der Türkei, Band 2: 1193, 1275 – 1276: (časť bibliografie).
  • Naumann, C. M.: 2000: Zu Besuch beim Großfürsten Nikolai Mikhailovich Romanoff. – Entomol. Zeitschrift, 110(1): 12 – 17.
  • Jamie H. Cockfield: White Crow: The Life and Times of the Grand Duke Nicholas Mikhailovich Romanov, 1859-1919. Praeger, Westport, Conn. 2002, ISBN 0275977781
  • George, Grand Duchess of Russia, “A Romanov Diary”, Atlantic International Publications, 1988. ISBN 0938311093
  • Korolev, V.A. & Murzin V.S., 1997: Historical review. – In: Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories (Lepidoptera, Rhopalocera). Vol. 1. Hesperiidae, Papilionidae, Pieridae, Satyridae. (Edited by V. K. Tuzov. – Sofia – Moscow, Pensoft, 39 – 103: 58 – 59: (krátka biografia).
  • Tuzov, V. K & kol.: 2000, Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories (Lepidoptera, Rhopalocera), Volume 2, Pensoft, Sofia – Moscow, 571: (časť bibliografie).
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Romanoff Nikolaj Michalovitsch, Großfürst“.
  • Королёв В. А., 2002: Internetové informácie: ГАЛЕРЕЯ ЛЕПИДОПТЕРОЛОГОВ РОССИИ: НИКОЛАЙ МИХАЙЛОВИЧ РОМАНОВ (1859 – 1919).

Práce historické

  • Die Fürsten Dolgorukij, die Mitarbeiter Kaiser Alexanders I. in den ersten Jahren seiner Regierung. Schmidt & Günther, Leipzig 1902
  • Le Comte Paul Stroganov. Impr. nat., Paris 1905
  • Correspondence de l’empereur Alexandre Ier avec sa soeur la grande-duchesse Catherine, princesse d’Oldenbourg, puis reine de Wurtemberg. Manufacture des Papiers de l’Etat, Paris 1910
  • L’ Empereur Alexandre Ier: Essai d’étude historique. Manufacture des papiers de l’État, St.-Pétersbourg 1912
  • Les Rapports diplomatiques de Lebzeltern, Ministre d’Autriche, à la cour de Russie. Eksped. zagot. gosud. bumag, S.-Peterburg 1913


Weblink