Rudolf Beran: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
zdroj |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku [[1905]] bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku [[1906]] pracoval na sekretaráte [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu|Českoslovanskej agrárnej strany]]. Úzko spolupracoval s [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], z ktorého poverenia sa v roku [[1909]] stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobilaž do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Roku [[1918]] sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Počas celej [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Po Švehlovej smrti v decembri [[1933]] riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku [[1935]]. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a [[HSĽS]]. Od decembra [[1938]] do marca [[1939]] bol predsedom vlády [[Druhá česko-slovenská republika|II. ČSR]], ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho predsedom vlády. V roku [[1941]] ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Po oslobodení bola jeho činnosť od roku 1938 kvalifikované ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku [[1954]] zomrel. |
Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku [[1905]] bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku [[1906]] pracoval na sekretaráte [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu|Českoslovanskej agrárnej strany]]. Úzko spolupracoval s [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], z ktorého poverenia sa v roku [[1909]] stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobilaž do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Roku [[1918]] sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Počas celej [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Po Švehlovej smrti v decembri [[1933]] riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku [[1935]]. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a [[HSĽS]]. Od decembra [[1938]] do marca [[1939]] bol predsedom vlády [[Druhá česko-slovenská republika|II. ČSR]], ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho predsedom vlády. V roku [[1941]] ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Po oslobodení bola jeho činnosť od roku 1938 kvalifikované ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku [[1954]] zomrel. |
||
==Zdroj== |
|||
*[[Eduard Nižňanský]]: Kto bol kto za I. ČSR |
|||
[[Kategória:Českí politici]] |
[[Kategória:Českí politici]] |
||
[[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]] |
[[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]] |
Verzia z 15:44, 23. august 2007
Rudolf Beran | |
Rudolf beran.jpg český politik | |
Narodenie | 28. december 1887 Pracejovice, okres Strakonice |
---|---|
Úmrtie | 28. február 1954 Leopoldov |
Odkazy | |
Commons | Rudolf Beran |
Rudolf Beran (28. december 1887, Pracejovice, okres Strakonice - 28. február 1954, Leopoldov) bol český politik, predseda vlády 2. česko-slovenskej republiky, predseda vlády Protektorátu Čechy a Morava.
Životopis
Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku 1905 bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku 1906 pracoval na sekretaráte Českoslovanskej agrárnej strany. Úzko spolupracoval s Antonínom Švehlom, z ktorého poverenia sa v roku 1909 stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobilaž do prvej svetovej vojny. Roku 1918 sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Počas celej I. ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia. Po Švehlovej smrti v decembri 1933 riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku 1935. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a HSĽS. Od decembra 1938 do marca 1939 bol predsedom vlády II. ČSR, ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho predsedom vlády. V roku 1941 ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Po oslobodení bola jeho činnosť od roku 1938 kvalifikované ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku 1954 zomrel.
Zdroj
- Eduard Nižňanský: Kto bol kto za I. ČSR