Levoča: Rozdiel medzi revíziami
d liks |
|||
| Riadok 37: | Riadok 37: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodbne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako "Leucha", je listina Belu IV. z roku 1294. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva |
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodbne spustošili [[Tatári]] v roku [[1241]]. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako "Leucha", je listina [[Bela IV.|Belu IV.]] z roku [[1294]]. V roku [[1271]] sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva [[spiš]]ských [[Sasko|Sasov]]. V roku [[1317]] sa už spomína výslovne ako [[kráľovské mesto]]. |
||
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov |
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči [[Karol Róbert|Karolom Róbertom]] v roku [[1321]]. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ [[Žigmund]] oslobodil v roku [[1402]] levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku [[1411]] rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku [[1419]] boli Levočania oslobodení od platenia [[tridsiatok|tridsiatkov]] v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania. |
||
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]]. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia. |
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]]. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia. |
||
Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a i. |
Bolo tu založené známe [[Levočské lýceum]], na ktoré prišli v r. [[1844]], po zosadení [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z katedry, jeho žiaci z [[Bratislava|Bratislavy]] na čele s [[Ján Francisci-Rimavský|Jankom Franciscim]]. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť [[Ján Botto|Jána Bottu]], [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]], [[Ľudovít Kubáni|Ľudovíta Kubániho]], [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]], dr. [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]], [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]] a i. |
||
== Pamiatky == |
== Pamiatky == |
||
Verzia z 20:17, 6. september 2007
Šablóna:Infobox Slovenské mesto Levoča (maď. Lőcse, nem. Leutschau) je mesto na Slovensku ležiace v Prešovskom kraji.
Časti mesta
- Mestské časti: Levočská Dolina, Levočské Lúky, Závada
- Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II
- Osady: Kačelák, Levočské kúpele, Odorica, Rómska osada (v meste), Rómska osada (Levočské Lúky), Rúrová
Dejiny
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodbne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako "Leucha", je listina Belu IV. z roku 1294. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.
Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a i.
Pamiatky
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historiscké centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Rodáci
- Etela Farkašová - slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie.
- Albert Fuchs - slovenský fyzik.
- Lucia Gažiová - slovenská herečka.
- Július Gretzmacher - slovenský banský inžinier.
- Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová - slovenská herečka.
Médiá (foto, audio, dokumenty)
-
Mariánska bazilika -
Pútnicke miesto na Mariánskej hore -
klietka hanby
-
hlavné námestie budova .. -
hlavné namestie -
mešťanské domy
Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky
- Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
- Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
- Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
- Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985
