Malleus maleficarum: Rozdiel medzi revíziami
popis o com knbiha je: Je to narocne teol... |
|||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
# ''Metódy a pakty spiknutých čarodejníc, ako ich objaviť, ako ich rozpustiť, prejavy čarodejníctva a obrana proti nemu.'' |
# ''Metódy a pakty spiknutých čarodejníc, ako ich objaviť, ako ich rozpustiť, prejavy čarodejníctva a obrana proti nemu.'' |
||
# ''Súdne (cirkevné a civilné) procesy, mučenie, tresty'' – návod pre [[inkvizícia|inkvizítorov]], ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Autori sa snažia dodať vierohodnosť svojej knihe tým, že rozprávajú príbehy „zo života“, ktoré dokazujú existenciu čarodejníctva. |
# ''Súdne (cirkevné a civilné) procesy, mučenie, tresty'' – návod pre [[inkvizícia|inkvizítorov]], ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Autori sa snažia dodať vierohodnosť svojej knihe tým, že rozprávajú príbehy „zo života“, ktoré dokazujú existenciu čarodejníctva. |
||
Na rozdiel od všeobecne prijímaného mýtu kniha je skúpa ohľadom opisu mučenia. Dokonca ho často neodporúča. V 3. časti knihy je dokonca vyslovene uvedeném že násilím vynutené priznanie nemusí odhaliť pravdu a preto treba k mučeniu pristupovať s rozvahou. Je si treba uvedomiť, že mučenie (to sa v [[Rakúska monarchia|Rakuskej monarchii]] zákonne používalo ešte za čias [[Mária Terézia | Márie Terézie]]) a ťažké fyzické tresty boli v tom čase úpnou samozrejmosťou aj pri svetských prečinoch. Z tohto hľadiska s istým nadľahčením možno knihu nazvať liberárnou. Priznáva obvineným dokonca právo na advokáta čo tiež nebolo v tých časoch samozrejmosťou (pre nevoľníka bolo zvyčajným trestom obesenie bez súdneho procesu len na základe rozhodnutia svetskej autority). |
|||
Taktiež popisy neskorších súdných procesov ako aj procesy zobrazené vo filmových dielach nie sú v súlade s predpismy Kladiva. Najbežnejším mýtom je používanie ordálu či božích súdov, ktoré kniha zakazuje a ich uplatňovanie pokladá za kacírstvo. V minulosti tieto božie súdy ako vodná, ohňom a iné (či už také v ktorej nemohol alebo aj celkom jednoducho mohol obvinený obstáť, podľa toho čo sa hodilo) sa pravdaže robili. Je teda úplne zjavné, že kniha sa v skutočnosti nikdy neaplikovala. Ak bola neskôr daná kniha na index zakazaných tak to bolo kôli teologickým nepravdám ako z nejakých humanitných dôvodov. Dôvodom týchto mýtov, ktoré propagovali najme antiklerikálne založení ľudia je zrejme veľka popularita tejto knihy, asi by sa ťažko našla iná tak všeobecne známa kniha zaoberajúca sa touto témou. Pričom dochádzalo často k prekrúcani významu. |
|||
''Malleus'' nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných [[traktát]]och o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú [[hriech]]om čarodejníc, nie je pokladaná ako u ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc [[Satan]]a a jeho rebelujúcich [[anjel]]ov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení [[patológia|patologická]] nenávisť voči ženám a ich [[obsesia]] údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom. |
''Malleus'' nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných [[traktát]]och o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú [[hriech]]om čarodejníc, nie je pokladaná ako u ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc [[Satan]]a a jeho rebelujúcich [[anjel]]ov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení [[patológia|patologická]] nenávisť voči ženám a ich [[obsesia]] údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom. |
||
Verzia z 08:32, 14. september 2007
Malleus maleficarum (po slovensky Kladivo na čarodejnice) je po latinsky písaná rukoväť dominikánov Heinricha Kramera (asi 1430-1505) a Jakoba Sprengera (asi 1436-1494), ktorú vydali v roku 1486. Sprengerov príspevok ku knihe je sporný. Pôsobil síce isý čas ako inkvizítor ale nevenoval tomu toľko úsilia ako Kramer. Sprenger bol doktorom teológie, pôsobil ako profesor teológie na kolinskej univerzite od roku 1480 ako dekan teológickej fakulty.
Je to veľmi náročne dielo kde autori dokazujú s teologického hľadiska existenciu bohom dovoleného čarodejníctva zlúčiteľného s jeho nekonečnou dobrotou a vysvetľuju podobné zdánlivo protichodné veci. Správne vysvetľuje vtedajší episkopálny kanón, ktorý hovorý že každý kto verí že niekto može byť zmenený do inej podoby je horší ako pohan a pod. Autorom sa v diele podarilo prevrátiť toto tvrdenie a našli v ňom pravý a nie iba povrchný význam slov, takže nakoniec presvedčia čitateľa, že episkopálny kanón potvrdzuje existenciu čarodejníctva a popierať to je kacírstvo. Kniha je písaná formou otázok a sporu. Autori postupne vysvetľujú jednotlivé námietky zástáncov neexistencie čarodejníctva. Postupne vysvetľuju hmotné pôsobenie nehmotných diablov, ktorí si prenajímaju telo lebo vlastné nemajú. Ich rozným činnostiam a vysvetľuju ich teologický význam. Kniha často obsahuje popisy čarodejníctva súvisiace so sexualitou (obcovanie sukkubov a inkubov, odnímanie pohlavných údov, pričarovaná impotencia, očarovanie veľkou láskou a pod). Taktiež pri týchto činnostiach sa vysvetľuje prečo sa tak deje a čo tým diabol chce dosiahnúť a vyvracia teologické námietky iných teológov o nemožnosti týchto javov.
Podnetom na vydanie knihy bola pre autorov bula Summis desiderantes affectibus "Celou dychtivosťou žiadajúci" pápeža Inocenta VIII. z roku 1484. Bula zahrňuje spomienku na oboch neskorších autorov Kladiva a pápež ich označuje ako svojích milých synov a povzbudzuje ich k aktívnej činnosti. Zmienka o Kramerovi a Sprengerovi je odpoveďou na ich dôraznú sťažnosť ohľadom prekážok, ktorú im niektori aj cirkevní predstavitelia kládli pri inkvizitorskej práci. Rukopis knihy bol hotový v roku 1485 a už o rok vyšla tlačou v Štrasburgu. Ide teda o jednú z prvých kních tlačených knihtlačou. Často sa namieta, že nejde o knihu oficiálne uznanú církvou, keďže v čase vydania knihy niečo ako oficiálny dokument či jeho uznanie (samozrejme okrem pápežských, ktorý boli oficiálne sami od seba keďže ich vydávala hlava církvi) neexistoval táto pripomienka je irelevantná. V súlade s bulou a pápežským poverením autorov na potieranie kacírstva a čarodejníctva však možno túto knihu chápať ako dokument nápísaný v súlade s pápežskou výzvou a poverením na boj proti týmto "neduhom".
Postupne si kniha vybudovala povesť uznávaného a najčastejšie používaného zdroja informácií o čarodejníctve, a to tak v katolíckej cirkvi ako u protestantov. Kniha nemala na čarodejnícke procesy okamžitý účinok, ale ovplyvnila predstavy o čarodejníctve. Neskôr, v dobe vrcholu čarodejníckych procesov, bola však už klasickým dielom vo svojom odbore a stala se rukoväťou mnohých lovcov čarodejníc. [chýba zdroj]Civilné súdy a niektorí predstavitelia cirkvi ju navyše často považovali za vyjadrenie stanoviska cirkvi.
Vznik knihy
Väčšinu knihy spísal Heinrich Kramer, nemecký inkvizítor, ktorý však nemal dobrú povesť. Kramer sa vo svojom boji s čarodejníctvom stretával aj s nepochopením a odmietaním zo strany kléru. Napríklad usporiadal roku 1485 veľký súd v Innsbrucku, pri ktorom bolo vypočutých 57 podozrivých; nikto z nich nebol odsúdený a innsbrucký biskup bol natoľko znechutený Kramerovým záujmom o sexuálne praktiky domnelých čarodejníc, že za diabla neoznačil tieto podozrivé, ale inkvizítora Kramera. [chýba zdroj] Na druhej strane, Kramer bol ďalej činný ako inkvizítor, v roku 1500 ho pápež Alexander VI. vymenoval za inkvizítora v Čechách a na Morave a túto funkciu vykonával až do svojej smrti.[1]
Autori žiadali pre knihu dobrozdanie od teologickej fakulty kolínskej univerzity, ktoré napokon roku 1487 získali. Podľa tvrdenia niektorých historikov bolo toto dobrozdanie čiastočne sfalšované.[2] Iní autori toto tvrdenie v poslednej dobe spochybnili. [3]
Pápež Pius V. (1566-1572), ktorý čarodejnícke procesy v pápežskom štáte zakázal, nariadil dať knihu na index zakázaných kníh.
Význam knihy
Kniha sa stala v Európe nesmierne populárnou a v dobách svojej najväčšej slávy bolo Kladivo druhou najpredávanejšou knihou hneď po Biblii, do konca 17. storočia bolo vydané viac ako 30-krát a vytlačené v asi 30 tisíc exemplároch[4]. Kniha vyšla aj v češtine, v roku 2000 ju vydalo nakladateľstvo Otakar II.
Kniha je obrazom doby, ktorú charakterizoval strach a neistota, kedy obyvatelia Európy hľadali vinníkov za svoju situáciu. Literatúra, ktorá sa venovala čarodejniciam, vystriedala v tej dobe v popularite legendy o svätcoch a podobné knihy možno považovať za určité bestsellery.
Obsah knihy
Kniha je rozdelená do troch častí:
- Boh Všemohúci a jeho súhlas, Diabol, čarodejnice – zaoberá sa diablom, čarodejnicami a čarodejmi.
- Metódy a pakty spiknutých čarodejníc, ako ich objaviť, ako ich rozpustiť, prejavy čarodejníctva a obrana proti nemu.
- Súdne (cirkevné a civilné) procesy, mučenie, tresty – návod pre inkvizítorov, ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Autori sa snažia dodať vierohodnosť svojej knihe tým, že rozprávajú príbehy „zo života“, ktoré dokazujú existenciu čarodejníctva.
Na rozdiel od všeobecne prijímaného mýtu kniha je skúpa ohľadom opisu mučenia. Dokonca ho často neodporúča. V 3. časti knihy je dokonca vyslovene uvedeném že násilím vynutené priznanie nemusí odhaliť pravdu a preto treba k mučeniu pristupovať s rozvahou. Je si treba uvedomiť, že mučenie (to sa v Rakuskej monarchii zákonne používalo ešte za čias Márie Terézie) a ťažké fyzické tresty boli v tom čase úpnou samozrejmosťou aj pri svetských prečinoch. Z tohto hľadiska s istým nadľahčením možno knihu nazvať liberárnou. Priznáva obvineným dokonca právo na advokáta čo tiež nebolo v tých časoch samozrejmosťou (pre nevoľníka bolo zvyčajným trestom obesenie bez súdneho procesu len na základe rozhodnutia svetskej autority). Taktiež popisy neskorších súdných procesov ako aj procesy zobrazené vo filmových dielach nie sú v súlade s predpismy Kladiva. Najbežnejším mýtom je používanie ordálu či božích súdov, ktoré kniha zakazuje a ich uplatňovanie pokladá za kacírstvo. V minulosti tieto božie súdy ako vodná, ohňom a iné (či už také v ktorej nemohol alebo aj celkom jednoducho mohol obvinený obstáť, podľa toho čo sa hodilo) sa pravdaže robili. Je teda úplne zjavné, že kniha sa v skutočnosti nikdy neaplikovala. Ak bola neskôr daná kniha na index zakazaných tak to bolo kôli teologickým nepravdám ako z nejakých humanitných dôvodov. Dôvodom týchto mýtov, ktoré propagovali najme antiklerikálne založení ľudia je zrejme veľka popularita tejto knihy, asi by sa ťažko našla iná tak všeobecne známa kniha zaoberajúca sa touto témou. Pričom dochádzalo často k prekrúcani významu.
Malleus nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných traktátoch o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú hriechom čarodejníc, nie je pokladaná ako u ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc Satana a jeho rebelujúcich anjelov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení patologická nenávisť voči ženám a ich obsesia údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom.
Pozri aj
- ↑ Tamar Herzig. "Witches, Saints, and Heretics: Heinrich Kramer's Ties with Italian Women Mystics". Magic, Ritual, and Witchcraft (Summer 2006), s.33. [1]
- ↑ Joseph Hansen (Hrsg./1901). Quellen und Untersuchungen zur Geschichte des Hexenwahns und der Hexenverfolgung im Mittelalter, Bonn 1901 (Reprint Hildesheim 1963)
- ↑ André Schnyder. Malleus Maleficarum ..., Kommentar zur Wiedergabe des Erstdrucks von 1487 (Hain 9238), Göppingen 1993, (Litterae. Göppinger Beiträge zur Textgeschichte, hrsg. von Ulrich Müller, Franz Hundsnurscher und Cornelius Sommer, Nr. 116)
- ↑ Tamar Herzig. "Witches, Saints, and Heretics", s. 27.