Imunitný systém

Imunitný systém slúži organizmu predovšetkým na obranu proti pôvodcom ochorení a cudzím látkam, ktoré doň vnikli zvonku. Z toho vyplýva jeho schopnosť rozoznať a odstrániť chorobne zmenené, telu vlastné bunky. K tomu je organizmu k dispozícii špecifická a nešpecifická obrana, ktorej slúžia rôzne funkčné spôsoby a ktoré sa pri imunitnej reakcii navzájom dopĺňajú. V dôsledku imunitných reakcií vznikajú zápaly, ktoré vedú k odstráneniu škodlivých alergénov.

Prehnané imunitné reakcie sa môžu vyskytnúť vo forme alergií. Pri takzvaných autoimunitných ochoreniach sa imunitný systém obráti proti vlastným telesným štruktúram a poškodzuje ich. Ak je toto rozoznávanie chorobne zmenených telu vlastných buniek narušené, môže dôjsť k vývoju zhubných nádorov. Takzvané syndrómy nedostatočnej imunity, pri ktorých je imunitný systém vyvinutý len nedostatočne, vedú u postihnutých pacientov k zvýšenej náchylnosti na infekcie.

Definícia

Pod imunitným systémom (lat. immunis=voľný, nedotknutý, neporušený) sú zahrnuté orgány, bunky a bielkovinové látky, ktorých funkcia spočíva v udržiavní individuálnych štruktúr pomocou obrany proti telu cudzím látkam a pôvodcom ochorení ako sú baktérie, vírusy, parazity alebo plesne. Predpokladom toho je, že imunitný systém dokáže rozoznávať telu vlastné a telu cudzie látky, takže v normálnom prípade nenastane imunitná reakcia proti vlastnému zdravému telu („imunologická tolerancia“).

Úlohou imunitného systému je prirodzene aj rozoznávanie a napádanie chorobných telu vlastných buniek ako sú nádorové bunky.

Obrana tela vyvinutá počas evolúcie, sa delí na dva hlavné systémy: na nešpecifickú obranu proti pôvodcom ochorení a cudzím látkam všeobecne a na špecifickú obranu vždy len proti určitým pôvodcom ochorení. Špecifické a nešpecifické obranné mechanizmy sú spolu úzko prepojené.

Všeobecne o imunitnom systéme

Imunitný systém (lat. immunis=voľný, nedotknutý, neporušený) slúži organizmu predovšetkým na obranu proti pôvodcom ochorení a cudzím látkam, ktoré doň vnikli zvonku. Z toho vyplýva jeho schopnosť rozoznať a odstrániť chorobne zmenené telu vlastné bunky ako sú nádorové bunky. K tomu je organizmu k dispozícii špecifická a nešpecifická obrana, ktorej slúžia rôzne funkčné spôsoby a ktoré sú pri imunitnej reakcii navzájom úzko prepojené.

Poruchy imunitného systému, ktoré majú pri kontakte s pôvodcami ochorení alebo s cudzími látkami za následok nedostatočnú alebo chýbajúcu imunitnú reakciu organizmu, vedú u postihnutých k zvýšenej náchylnosti na infekcie. Takéto poruchy sa môžu vyskytnúť vo forme takzvaných syndrómov nedostatočnej imunity a môžu byť tak vrodené, ako aj získané počas života v súvislosti s ochoreniami (napr. leukémia, AIDS).

Z toho vyplýva, že reakčná schopnosť imunitného systému je ovplyvňovaná faktormi ako sú výživa, črevná flóra, príp. fyzický a psychický stav indivídua. Ak napríklad vo výžive dlhodobo chýbajú určité látky ako železo, zinok alebo vitamíny, je obranyschopnosť tela znížená. Početné výskumy mohli dokázať značný vplyv stresových faktorov na imunitnú obranu.

Opatrenia ako rozumné otužovanie sa a pravidelný pohyb vo forme prechádzok alebo ľahkého športu posilňujú obranný systém. Aj rôzne spôsoby prírodného liečenia ako hydroterapia (sauna, kúpele, striedavé sprchovanie teplou a studenou vodou) alebo fytoterapia (aplikácia rastlinných extraktov, napr. rudbekia alebo arnikový koreň) vykazujú pozitívne pôsobenie.