Albert Škarvan: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* Albert, Albert - životopisný film o Albertovi Škarvanovi (v hlavnej úlohe hrá János Bán), vysielali ho na Dvojke http://stv.sk/relacieaz/dvojka/albert-albert/ |
|||
*[http://mikesh.szm.sk/albert.htm Albert Škarvan - životopis] |
*[http://mikesh.szm.sk/albert.htm Albert Škarvan - životopis] |
||
*[http://esperanto.sk/100/osobnosti/Albert_Skarvan.php?jazyk=sk Albert Škarvan - osobnosť slovenského esperantského hnutia] |
*[http://esperanto.sk/100/osobnosti/Albert_Skarvan.php?jazyk=sk Albert Škarvan - osobnosť slovenského esperantského hnutia] |
||
*[http://www.esperanto.sk/100/podla_Rosu/zaciatky.php?jazyk=sk Začiatky esperantského hnutia] |
*[http://www.esperanto.sk/100/podla_Rosu/zaciatky.php?jazyk=sk Začiatky esperantského hnutia] |
||
{{DEFAULTSORT:Škarvan, Albert}} |
{{DEFAULTSORT:Škarvan, Albert}} |
Verzia z 18:19, 24. september 2007
Albert Škarvan | |
slovenský lekár, prekladateľ a spisovateľ | |
Narodenie | 31. január 1869 Tvrdošín, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 29. marec 1926 Liptovský Hrádok, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Albert Škarvan |
Albert Škarvan (* 31. január 1869, Tvrdošín – 29. marec 1926, Liptovský Hrádok) bol slovenský lekár, spisovateľ a prekladateľ. Je považovaný za pacifistu.
Životopis
Pochádzal z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Hybiach, v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Kežmarku, vysokoškolské štúdiá absolvoval na lekárskych fakultách v Budapešti, Prahe a v Innsbrucku, kde v roku 1894 získal titul MUDr. Od roku 1895 pracoval ako lekár v Košiciach, v rokoch 1896 - 1897 žil v Rusku (Jasná Poľana, Moskva, Petrohrad), v roku 1897 v Anglicku, v rokoch 1898 - 1904 pôsobil ako lekár v Locarne, v rokoch 1904 - 1910 v Ženeve, v rokoch 1910 - 1915 v Dolných Teranoch, v Bánovciach nad Bebravou, v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši a napokon v rokoch 1919 - 1926 sa stal okresným lekárom v Liptovskom Hrádku. Ešte počas univerzitných štúdií v Prahe bol členom spolku slovenských študentov Detvan. V rokoch štúdií žil bohémskym životom, ale vzrastá v ňom vnútorná nespokojnosť. Aj preto, keď v tomto období spoznal myšlienky myšlienky Leva Nikolajeviča Tolstého, a tie mali na jeho ďalší život mimoriadny vplyv. Ovplyvnili ho myšlienky mieru a bratského spolunažívania všetkých národov.
Po ukončení školy odmietol slúžiť v armáde, za čo bol prenasledovaný, väznený a napokon mu bol odobratý aj lekársky diplom. To ho donútilo opustiť krajinu a uplatniť sa v zahraničí. Prijal pozvanie od Leva Nikolajeviča Tolstého do Jasnej Poľany. Počas svojho pobytu v Rusku pôsobil ako jeho osobný lekár. Stal sa Tolstého osobným priateľom a v tom čase sa zoznámil podrobne s jeho filozofiou. Neskôr k tejto filozofii k zaujal čiastočne kritický postoj. Vo februári 1897 ho z Ruska vypovedali, odsťahoval sa do Anglicka. V roku 1898 sa presťahoval kvôli zdraviu do Švajčiarska.
Tvorba
Venoval sa najmä slovenským národným problémom, vyjadroval svoje pacifistické názory a tiež osobné postoje k spoločenským a iným problémom. Časť jeho diela ostala v rukopise, napr. jeho rozsiahla historicko-sociálno-psychologická štúdia o Slovákoch, v ktorej kriticky vystupuje proti štátu, cirkvi a národnému útlaku. Taktiež po sebe zanechal tiež osobné denníky, ktoré si viedol od roku 1896, a ktoré obsahujú nielen jeho vnútorné stavy a myšlienky, ale i postoje k súdobým problémom. Okrem vlastnej tvorby sa venoval najmä prekladom z ruštiny (Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Maxim Gorkij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov a i.) a francúzštiny (Guy de Maupassant), a tieto preklady uverejňoval v slovenskej tlači vydávanej v Amerike, tak i v slovenských časopisoch Slovenské pohľady, Dennica, Hlas a i. Venoval sa tiež štúdiu esperanta a do slovenčiny preložil jeho gramatiku.
Prvá slovenská učebnica esperanta
Albert Škarvan patrí k významným predstaviteľom esperantského hnutia. Esperanto spoznal prostredníctvom Leva Nikolajeviča Tolstého. Svoju činnosť na tomto poli rozvinul predovšetkým v čase svojho pobytu v Švajčiarsku. Tu preložil a na Slovensku vydal v roku 1907 s ruským autorom N. P. Evstifejevom prvú slovenskú učebnicu esperanta „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“ „Úplný slovenský preklad“ „Fundamento de internacia lingvo Esperanto do D-ro Zamenhof“ „Kompleta slovaka traduko“. Jej druhé vydanie vyšlo v roku 1918 v Amerike pre potreby slovenskej menšiny žijúcej v meste Chicago.
Dielo
- 1898 - Moj otkaz ot vojennoj služby, ruské vydanie diela Zápisky vojenského lekára
- 1920 - Zápisky vojenského lekára
- 1926 - Vlastný životopis (vyšlo v časopise Prúdy)
- 1969 - Slováci (vyšlo v Literárnom archíve)
- 1973 - Moja premena (vyšlo v Biografických štúdiách)
Externé odkazy
- Albert, Albert - životopisný film o Albertovi Škarvanovi (v hlavnej úlohe hrá János Bán), vysielali ho na Dvojke http://stv.sk/relacieaz/dvojka/albert-albert/
- Albert Škarvan - životopis
- Albert Škarvan - osobnosť slovenského esperantského hnutia
- Začiatky esperantského hnutia