Chemický potenciál: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Jsemenak (diskusia | príspevky)
Riadok 2: Riadok 2:


== Matematická definícia ==
== Matematická definícia ==
Chemický potencial je parciálna molárna voľna [[entalpia]] čo možno matematicky zapísať:
Chemický potencial je parciálna molárna [[voľná entalpia]] čo možno matematicky zapísať:


:<math>\mu_i=\left(\frac{\partial G}{\partial n_i}\right)_{T,p,n_{j\neq i}}</math>
:<math>\mu_i=\left(\frac{\partial G}{\partial n_i}\right)_{T,p,n_{j\neq i}}</math>


Kde:
Kde:
:<math>G</math> - voľna entalpia roztoku [J]
:<math>G</math> - voľn=a entalpia roztoku [J]
:<math>n_i</math> - počet molov zložky ''i'' [mol]
:<math>n_i</math> - počet molov zložky ''i'' [mol]



Verzia z 10:55, 26. september 2007

Chemický potenciál je termodynamická veličina charakterizujúca voľnú (Gibbsovú) energiu jedného mólu zložky v roztoku, ide teda o tzv. parciálnu molárnu veličinu. Chemické potenciály rovnako ako aj iné parciálne molárne veličiny sú funkciou tlaku, teploty a zloženia roztoku môžu teda mať iné hodnoty ako jeden mól čistej zložky. Ako názorný príklad parciálnych veličín možno uviesť molarný objem, tj. objem jedného molu látky. Napr. čistá voda ma tento objem 18 cm3. Ak jeden mól vody pridáme do veľmi veľkého množstva vodného roztoku inej látky (takže sa koncentracia praktický nezmení) a odmeriame prírastok objemu zistíme, že tento nemusí byť 18 ale trebars 16 alebo 22cm3. Takto nameraná veličina sa volá parciálny molárny objem vody (za danej teploty, tlaku a zloženia roztoku). Podobný vzťah ako v tomto príklade je aj medzi Gibbsovou energiou jedného mólu čistej zložky a jej chemickým potenciálom v roztoku.

Matematická definícia

Chemický potencial je parciálna molárna voľná entalpia čo možno matematicky zapísať:

Kde:

- voľn=a entalpia roztoku [J]
- počet molov zložky i [mol]