Vnútorná energia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d poliami nahradené poľami
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: gl:Enerxía interna
Riadok 19: Riadok 19:
[[fi:Sisäenergia]]
[[fi:Sisäenergia]]
[[fr:Énergie interne]]
[[fr:Énergie interne]]
[[gl:Enerxía interna]]
[[he:אנרגיה פנימית]]
[[he:אנרגיה פנימית]]
[[hu:Belső energia]]
[[hu:Belső energia]]

Verzia z 06:54, 13. október 2007

Vnútorná energia (znacka U) je pojem z prvého termodynamického zákona. Vnútorná energia je energia ktorá vyjadruje obsah energie „viazanej“ v látke. Jej absolútna hodnota nie je známa, pri chemických energetických bilanciách sa prihliada iba na jej zmenu pri reakcii (∆ U).

Je to stavová veličina definovaná ako U = W - Wp - Wk (kde W je celková energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wp je polohová energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wk je kinetická energia (termodynamickej) sústavy ako celku). V ideálnom prípade, čiže pri ideálnom plyne a pri absolútne čiernom žiariči, závisí len od teploty.

Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími poľami). Pozostáva z týchto častí:

  • fyzikálno-tepelná časť (tepelná energia) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe molekúl, čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a energii kmitania molekúl, ako aj na medzimolekulárnych interakčných silách
  • chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. väzbovej energie, ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri horení v podobe tepelnej energie
  • jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v atómových jadrách, a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, štiepení a fúzii jadra.
  • napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych dipólov a indukovanej polarizácie s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami