Bitka pri Varne

Uhorsko-turecké vojny
Rovine – Nicopolis – Varna – Kosovo – Belehrad – Moháč

Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a maďarské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.

Príčiny

Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12-ročného syna Mehmeda II.

Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."

Armády

Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľubené posily z Vlašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo neurobili.

Následky

30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami. Viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4-ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.

Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu, na niekoľko desaťročí, koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.