Mariner 2: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d typografia
Adrian (diskusia | príspevky)
d typografia
Riadok 64: Riadok 64:


{{Program Mariner
{{Program Mariner
|pred=Mariner 1
|pred=[[Mariner 1]]
|po=Mariner 3
|po=[[Mariner 3]]
}}
}}



Verzia z 07:37, 3. november 2007

Mariner 2
PrevádzkovateľNASA, JPL
VýrobcaNASA, JPL
Typ misie planetárna sonda
Dátum štartu27. august 1962, 06:53:14 UTC
KozmodrómEastern Test Range
Nosná raketaAtlas Agena B
Zánikneobmedzená
COSPAR ID(αρ1) 1962-041A (αρ1)
Kat. číslo374
Hmotnosť202,8 kg
Mariner 2 (umelcova predstava)

Mariner 2 je americká sonda programu Mariner.

Úvod

Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská Venera 1. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi 100 000 km od Venuše. Prvým americkým pokusom bol Mariner 1, ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola nosná raketa zničená. Preto za prvú sondu, ktora sa dostala až k Venuši a skúmala ju sa pokladá až Mariner 2.

Konštrukcia sondy

Sondu postavila NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), Washington, DC (USA). Je to trojoso stabilizovaná planetárna sonda určená na prieskum Venuše. Je tvorená základným telesom v tvare šesťbokého hranola s priemerom 1,04m a výškou 0,36m, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka, na ktorých sú mimo iné umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory vrátane dobíjacieho zariadenia a riadiaci systém raketových motorov a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základne pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je 3,66m. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely slnečných batérií. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová anténa presahujúca pod vlastnú sondu. Rozpätie slnečných batérii činí 5,05m. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x0,76m, druhý 1,52x0,76m, pričom je predĺžený o 31cm nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000Wh. Batérie sú používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy niesu slnečné panely osvetlené a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W, vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy sú vykonávané raketovým motorom o ťahu 225N. Orientáciu udržujú s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. K navigačným účelom sa využíva Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťuje pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.

Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:

  • magnetometer uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou
  • detektor častíc a detektor kozmického žiarenia namontovaný polovičke výšky stožiaru
  • detektor kozmického prachu a spektrometer slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa
  • mikrovlný rádiometer a infračernevý rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometru priemeru 0,48m v dolnej časti stožiaru.

Všetky prístroje zostávajú v činnosti po celú dobu letu s výnimkou rádiometrov, ktoré sa zapínajú iba počas preletu okolo cieľovej planéty

Priebeh letu

1962-08-27

  • 06:53:14 UT: Štart.
  • 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa Agena.
  • 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na únikovú dráhu.
  • Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slnečných batérií.

1962-08-29

  • Zapojenie vedeckých prístrojov pre preletovú fázu.

1962-09-04

  • 22:49:00 UT: Začatie korekcie dráhy.

1962-09-05

  • 02:45:25 UT: Ukončenie korekcie dráhy.

1962-09-08

  • 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou gyroskopov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.

1962-10-31

  • Výkon jedného panelu slnečných batérii sa prudko zhoršil. Následne boli vypojené vedecké prístroje. Po týždni sa činnosť slnečných batérií obnovila a vedecké prístroje boli opäť zapojené.

1962-11-15

  • Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom k tomu, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.

1962-12-14

  • Bol zapojený rádiometer.
  • 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti 34 773km a ako vôbec prvé umelé kozmické teleso vyslala vedecké merania z jej blízkosti.
  • Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá retrográdna rotácia Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou CO2, oblačná pokrývka siahajúca až do výšky 60km a nemerateľné magnetické pole. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo k upresneniu hodnoty astronomickej jednotky.

1962-12-27

  • Sonda dosiahla perihélium vo vzdialenosti 105 464 560km.

1963-01-03

  • 07:00 UT: Posledné rádiové spojenie so sondou, ktorá zostáva na heliocentrickej dráhe.

Externé odkazy