Structured Query Language: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: hu:SQL
d robot Pridal: lv:SQL
Riadok 60: Riadok 60:
[[ku:SQL]]
[[ku:SQL]]
[[lt:SQL]]
[[lt:SQL]]
[[lv:SQL]]
[[ms:SQL]]
[[ms:SQL]]
[[nl:SQL]]
[[nl:SQL]]

Verzia z 13:47, 14. november 2007

Structured Query Language (SQL) je počítačový jazyk na manipuláciu (DML) (výber, vkladanie, úpravu a mazanie) a definíciu dát (DDL). V súčasnosti je to najpoužívanejší jazyk tohto druhu v relačných systémoch riadenia báz dát.

Jazyk SQL sa vyvinul pôvodne z jazyka SEQUEL, čo bol jazyk pre manipuláciu a definíciu dát pre System R od IBM, prvého databázového systému založenom na Coddovom relačnom dátovom modeli. Prvý komerečný databázový systém využívajúci SQL vyvinula spoločnosť Relational Software, Inc. (teraz Oracle) v roku 1979. Jazyk SQL sa stal čoskoro štandardnou výbavou väčšiny relačných databázových systémov.

V roku 1986 inštitúcia ANSI štandardizovala jazyk SQL pod označením SQL-86. O rok neskôr vo viac-menej nezmenej forme tento štandard ratifikovala aj organizácia ISO (SQL-87). V roku 1989 a 1992 boli prijaté revízie označené ako SQL-89, resp. SQL-92 (aj SQL-2). Výrazné zmeny prišli v roku 1999, kedy sa do štandardu SQL:1999 (SQL-3) dostali napr. rekurzívne dotazy, spúšťače (triggery), regulárne výrazy, neskalárne dátové typy a niektoré objektovo-orientované vlastnosti. Verzia SQL:2003 prinisela hlavne podporu pre XML, štandardizované postupnosti, stĺpce s automaticky generovanými hodnotami a tzv. oknové funkcie.

Norma SQL-86 definuje výslovnosť slova SQL v anglickom jazyku ako „eskjúel“, hoci mnoho ľudí ho vyslovuje stále ako „síkl“ (SEQUEL). V slovenskom jazyku sa okrem týchto dvoch cudzích výslovností používa prirodzené „eskvéel“.

Základné syntaktické konštrukcie jazyka SQL sú nasledovné:

  • manipulácia dát
    • SELECT je ďaleko najčastejšie používaný príkaz a slúži pre vytváranie dotazov (výber dát). Dáta umožňuje vyberať z rôznych spojení (napr. prirodzené spojenie, vonkajšie spojenie, karteziánsky súčin) tabuliek, pohľadov a tabuľkových funkcií. V klauzule WHERE je možné definovať podmienky pre výstupné riadky. Tento príkaz plní aj agregačnú a zoskupovaciu funkciu (klauzula GROUP BY). Výstupné dáta môžu byť podľa želenia utriedené (ORDER BY). Príkaz SELECT vyberá dáta deklaratívnym spôsobom z koncepčnej alebo pohľadovej úrovne, nikdy nie z fyzickej.
    • INSERT umožňuje vloženie nových dát do tabuľky.
    • DELETE slúži na vymazanie dát z tabuľky.
    • UPDATE upravuje existujúce dáta v tabuľke.
  • definícia dát
    • CREATE vytvára nové databázové objekty (databázy, tabuľky, pohľady, funkcie a pod.),
    • ALTER upravuje databázové objekty (napr. pridáva stĺpce do existujúcej tabuľky),
    • DROP ruší databázové objekty.
  • niekedy sa hovorí aj o tzv. riadení dát (data control language)
    • GRANT prideľuje používateľom, skupinám a roliam práva na vykonanie rôznych operácií nad dátami,
    • REVOKE odoberá práva.

Časť, ktorá slúži na manipuláciu s dátami, je vo svojej podstate len syntaktický cukor pre relačný kalkul.

V čistej forme (štandard) nie je jazyk SQL turingovsky úplný, tzn. nevieme v ňom vypočítať všetko, čo vieme na Turingovom stroji (a teda aj naprogramovať v bežných programovacích jazykoch). V SQL nedokážeme napríklad urobiť tranzitívny uzáver relácie. Z tohto dôvodu mnohé databázové systémy rozširujú jazyk SQL o ďalšie konštrukcie, napr. Oracle dodáva PL/SQL, Microsoft SQL Server používa T-SQL. Iný prístup spočíva v integrácií niektorého klasického programovacieho jazyka, napr. Oracle podporuje jazyk Java, Microsoft SQL Server 2005 ľubovoľný jazyk podporujúci .NET (napr. C#, VB.NET či C++), v PostgreSQL môžu byť funkcie písané v rôznych jazykoch ako je Perl, Tcl či C.